MS vo futbale 2026
Všetky správy
Na bratislavskom festivale vystúpi poetka, performerka a výtvarná umelkyňa Jessie Kleemann.
Autor TASR
Bratislava 2. júla (TASR) - Stredoeurópsky literárny festival Mesiac autorského čítania 2026 prinesie do Bratislavy grónsku literatúru. Festival sa tento rok v Bratislave uskutoční v obmedzenom režime. Dôvodom je nedostatok financií. TASR o tom z festivalu informovala Zuzana Bujačková.
„Na rozdiel od Prešova a Trenčína, kde sa organizátorom podarilo pripraviť aj domácu česko-slovenskú líniu, bude mať bratislavská časť festivalu podobu sústredenej grónskej línie. Festival otvorí špeciálny večer 4. júla a následne bude pokračovať od 18. júla do 3. augusta každý večer o 19.00 h v Rómerovom dome,“ priblížila.
Ako doplnila, súčasná grónska literatúra podľa nej vyrastá z napätia medzi tradíciou a modernitou. Pripomenula, že krajina sa v poslednom období dostala do povedomia verejnosti najmä z geopolitických dôvodov. „Debaty o strategickej polohe, nerastnom bohatstve, klimatickej zmene či mocenských záujmoch však často prekrývajú to podstatné: Grónsko je krajina s vlastnými príbehmi, jazykmi, pamäťou a kultúrnou imagináciou. Práve literatúra dokáže tieto vrstvy sprítomniť najpresnejšie - nie ako exotickú kulisu, ale ako živý hlas spoločnosti, ktorá sa dlhodobo pýta, čo znamená byť Grónčanom či Grónčankou,“ poukázala Bujačková.
Na bratislavskom festivale vystúpi poetka, performerka a výtvarná umelkyňa Jessie Kleemann. Okrem nej sú súčasťou programu aj grónske koncerty - vystúpenie rappera Josefa Tarraka-Petrussena, ktorý vo svojej tvorbe otvára otázky identity, stereotypov a života na pomedzí viacerých kultúr, a koncert skupiny TIU, ktorá predstaví inú podobu súčasnej grónskej hudobnej scény.
„Program však nebude len prehliadkou známych mien. V Bratislave sa predstavia autorky a autori, ktorí otvárajú veľmi konkrétne historické a osobné traumy. Kâlánguak Absalonsen hovorí o nelegálnych adopciách grónskych detí do Dánska. Inger Platou prináša svedectvo spojené s takzvanou spirálovou kauzou, teda násilným zavádzaním vnútromaternicových teliesok grónskym ženám a dievčatám bez ich informovaného súhlasu. Nauja Lynge, Naja Dyrendom Graugaard či Juaaka Lyberth zas rôznymi spôsobmi tematizujú koloniálne dedičstvo, mocenské záujmy, ťažbu surovín a zápas o sebaurčenie,“ vyzdvihla Bujačková.
„Na rozdiel od Prešova a Trenčína, kde sa organizátorom podarilo pripraviť aj domácu česko-slovenskú líniu, bude mať bratislavská časť festivalu podobu sústredenej grónskej línie. Festival otvorí špeciálny večer 4. júla a následne bude pokračovať od 18. júla do 3. augusta každý večer o 19.00 h v Rómerovom dome,“ priblížila.
Ako doplnila, súčasná grónska literatúra podľa nej vyrastá z napätia medzi tradíciou a modernitou. Pripomenula, že krajina sa v poslednom období dostala do povedomia verejnosti najmä z geopolitických dôvodov. „Debaty o strategickej polohe, nerastnom bohatstve, klimatickej zmene či mocenských záujmoch však často prekrývajú to podstatné: Grónsko je krajina s vlastnými príbehmi, jazykmi, pamäťou a kultúrnou imagináciou. Práve literatúra dokáže tieto vrstvy sprítomniť najpresnejšie - nie ako exotickú kulisu, ale ako živý hlas spoločnosti, ktorá sa dlhodobo pýta, čo znamená byť Grónčanom či Grónčankou,“ poukázala Bujačková.
Na bratislavskom festivale vystúpi poetka, performerka a výtvarná umelkyňa Jessie Kleemann. Okrem nej sú súčasťou programu aj grónske koncerty - vystúpenie rappera Josefa Tarraka-Petrussena, ktorý vo svojej tvorbe otvára otázky identity, stereotypov a života na pomedzí viacerých kultúr, a koncert skupiny TIU, ktorá predstaví inú podobu súčasnej grónskej hudobnej scény.
„Program však nebude len prehliadkou známych mien. V Bratislave sa predstavia autorky a autori, ktorí otvárajú veľmi konkrétne historické a osobné traumy. Kâlánguak Absalonsen hovorí o nelegálnych adopciách grónskych detí do Dánska. Inger Platou prináša svedectvo spojené s takzvanou spirálovou kauzou, teda násilným zavádzaním vnútromaternicových teliesok grónskym ženám a dievčatám bez ich informovaného súhlasu. Nauja Lynge, Naja Dyrendom Graugaard či Juaaka Lyberth zas rôznymi spôsobmi tematizujú koloniálne dedičstvo, mocenské záujmy, ťažbu surovín a zápas o sebaurčenie,“ vyzdvihla Bujačková.
