Bratislava 9. augusta (TASR) - Mestskí policajti zasahovali za uplynulých 12 mesiacov pri 31 prípadoch, ktoré sa týkali diviačej zveri v intraviláne hlavného mesta. Pre TASR to uviedol vedúci oddelenia komunikácie Mestskej polície (MsP) v Bratislave Peter Borko. V prípade stretnutia neodporúča približovať sa, kŕmiť diviaky, fotiť ich zblízka alebo dráždiť. Pes by mal byť zároveň na vôdzke.

„Najlepšie je, keď ustúpite a dáte zvieratám priestor na útek. Ak máte so sebou psa, držte ho na vôdzke. Voľne pustený pes môže diviaka vyprovokovať k útoku,“ skonštatoval Borko.

Následne je potrebné kontaktovať mestskú políciu, ktorá vie usmerniť dopravu alebo sa pokúsiť zver bezpečne vytlačiť von z obce. Odchytávať alebo usmrtiť zver za bežných okolností polícia nemôže, jedine ak sa to týka tzv. krajnej núdze, ktorá je definovaná v zákone. Zakročiť so zbraňou môže v prípade, ak napríklad diviak beží smerom k človeku alebo už na neho útočí.

Jednou z mestských častí, kde sa často vyskytujú diviaky, je aj Karlova Ves. Diviačiu zver nahlasovali v minulosti v blízkosti štátnych i mestských lesov či na väčších nevyužívaných zelených pozemkoch. Diviaky sa takisto vyskytujú na miestach, kde nádoby na zber kuchynského odpadu nie sú uzavreté v rámci kontajnerových stojísk, napríklad na Ulici Ľ. Fullu alebo v blízkosti Materskej školy Suchohradská. „Pravidelne máme hlásený výskyt diviačej zveri v blízkosti Kuklovskej ulice, ktorá sa nachádza v blízkosti lesa,“ priblížil hovorca Karlovej Vsi Branislav Heldes.

Samospráva pripomína, že základným pravidlom je nevysýpať potraviny na kraj lesa, nevyhadzovať potravinový odpad z balkónov a uzatvoriť kontajnerové stojiská. Hoci sa kontaktu s ľuďmi vyhýbajú, mestská časť opätovne odporúča obyvateľom, aby sa k nim nepribližovali, najmä keď sú v stáde malé jedince, čo bude podľa mestskej časti aktuálne opäť po lete.

Mestská časť v tejto súvislosti kompetencie nemá, podnety odstupuje príslušným úradom. V prípade menších zelených parciel oslovuje ich vlastníkov, fyzické či právnické osoby, a žiada ich o údržbu pozemku, pokosenie, prípadne o orezy drevín. Ak nereagujú, obracia sa na okresný úrad, odbor pozemkový a lesný.

O tom, že diviačia zver stráca prirodzenú plachosť a schádza z lesov nižšie k obytným plochám, hovorí aj Štátna veterinárna a potravinová správa SR. Podľa hlavného veterinárneho lekára SR Martina Chudého ju láka dostatok potravy a neudržiavané plochy, ktoré slúžia ako dobré a bezpečné útočisko.

„Diviačia zver a líšky sú voľne žijúce zvieratá. Je to poľovná zver a jej obhospodarovanie sa riadi zákonom o poľovníctve. To znamená, že loviť, odchytávať alebo ináč manipulovať s takouto zverou môžu len užívatelia poľovných revírov, okrem prípadov nutnej obrany a krajnej núdze,“ podotýka Chudý s tým, že jediným orgánom, ktorý v tejto veci môže konať, je príslušný okresný úrad. Ten poverí lovom, kde patrí odchyt, užívateľa najbližšieho poľovného revíru.

Medzi odporúčané správanie patrí neutekať panicky, ale pomaly cúvať a zväčšovať vzdialenosť a zvieraťu sa vyhnúť. Trasu je potrebné zmeniť bez prudkých pohybov. Na zviera treba hovoriť pokojne, aby človeka zaregistrovalo, nie „hystericky kričať.“ Zviera netreba strašiť ani hádzať predmety.