< sekcia Regióny

M. Mikolášik ocenil, že priemyselný park dáva priestor vývoju

Miroslav Mikolášik Foto: TASR/Štefan Puškáš

Mikolášik ocenil, že v MPaTP už našli svoje nové sídlo inštitúcie, ktoré sa výskumu venujú.

Trnava 24. marca (TASR) – Trnavský Mestský priemyselný a technologický park (MPaTP) je „sexi“ príkladom toho, ako sa dá ísť ešte o krok ďalej v čerpaní prostriedkov z eurofondov. Povedal to dnes v závere poslaneckého prieskumu člen Výboru pre regionálny rozvoj Európskeho parlamentu, poslanec Miroslav Mikolášik. Počas návštevy si prezrel areál, ktorý vybudovalo mesto Trnava pred tromi rokmi s cieľom poskytnúť zázemie pre investície v oblasti výskumu, vývoja, výroby a skúšok prototypov. Pre tento zámer zrekonštruovalo objekty bývalých technických služieb mesta.

Mikolášik ocenil, že v MPaTP už našli svoje nové sídlo inštitúcie, ktoré sa výskumu venujú. Park má v súčasnosti obsadených 53 percent plochy a sídli tam 20 podnikateľských subjektov. Má pavilón sofistikovanej výroby, výrobných buniek, výrobno-technologický a skladový pavilón. Neodsadených 47 percent tvorí z prevažnej časti veľká výrobná hala, ktorá čaká na producentov, administratívne a menšie priestory našli už svoje uplatnenie. "Tento priemyselný park je pre mňa dobrou ukážkou toho, ako sa do praxe prenáša podpora regionálneho rozvoja a politika súdržnosti Európskej únie voči Slovensku," konštatoval Mikolášik. Mesto Trnava ale pri budovaní MPaTP narazilo na prekážku na ministerstve hospodárstva, ktoré zastavilo časť nenávratného príspevku pre údajné porušenie pri verejnom obstarávaní. Mesto bolo nútené si zobrať úver, aby mohlo splatiť záväzky.

EÚ tlačí podľa Mikolášikových slov na členské štáty, aby zjednodušili proces schvaľovania čerpania prostriedkov, aby bol dynamickejší a aby sa nekládli záujemcov o eurofondy polená pod nohy. "My si ich asi kladieme, veď prečo okolité štáty čerpajú oveľa viac ako Slovensko," povedal Mikolášik. Dodal, že poľský i český model väčšmi počíta s právomocami regiónov a žúp, ktorú môžu priamo vyčerpať až 40 percent z týchto prostriedkov, "majú väčší dosah a väčšiu váhu voči svojim centrálnym vládam. Slovensko išlo cestou centralizácie schvaľovania europrojektov a ukázalo sa, že je to ťažkopádny spôsob". Europoslanec dodal, že v nasledujúcom programovacom období rokov 2014-2020 bude pre regionálny rozvoj členských štátov vyčlenených spolu 325 miliárd eur, čo pre Slovensko predstavuje ďalšiu príležitosť zvýšenia prosperity.