< sekcia Regióny

Múzeum Bojnice uvedie do života dve nové publikácie

Pohľad na Bojnický zámok 24. mája 2018. Po niekoľkých desaťročiach sa hudobný salón na Bojnickom zámku vráti späť v čase a zmení sa na spálňu, ktorú kedysi obýval gróf Ján František Pálffy. Zmena nie je jedinou, ktorú plánuje Slovenské národné múzeum (SNM) - Múzeum Bojnice v expozícii na zámku urobiť. Expozícia SNM na zámku tak po mnohých rokoch prejde výraznejšou zmenou. Foto: TASR - Radovan Stoklasa

Monografia Banskobystrická katedrála zase venuje pozornosť dielam v bývalom jezuitskom kostole, neskôr Katedrálnom chráme svätého Františka Xaverského v Banskej Bystrici.

Bojnice 8. februára (TASR) - Slovenské národné múzeum (SNM) – Múzeum Bojnice uvedie do života dve nové publikácie. Prvou je monografia Jána Papca Banskobystrická katedrála, druhou zborník príspevkov z medzinárodnej vedeckej konferencie Familia Pálffy. TASR o tom informovala kultúrno-propagačná manažérka bojnického múzea Petra Gordíková.

Medzinárodná vedecká konferencia sa konala v priestoroch Bojnického zámku ešte v septembri 2019, venovaná bola 190. výročiu narodenia grófa Jána Pálffyho. Jednotlivé príspevky na nej pomohli objasniť ďalšiu históriu rodu, jeho členov a v neposlednom rade aj osudy predmetov zo zbierok Pálffyho.

"V odbornej i laickej verejnosti stále prevláda záujem o históriu jednotlivých šľachtických rodov žijúcich v rakúsko-uhorskej monarchii, zvlášť tých rodov, ktoré majú priamu súvislosť s územím dnešného Slovenska, a teda s našimi dejinami. Osobitné postavenie má rod Pálffy, ktorý už od 16. storočia patril k hlavným oporám habsburskej dynastie," načrtla editorka zborníka Katarína Malečková.

Príslušníci tohto magnátskeho rodu podľa nej zastávali významné funkcie v správe krajiny ako palatíni, krajinskí sudcovia, miestodržitelia, župani, strážcovia uhorskej koruny, ako dôstojníci v armáde mali vysoké vojenské hodnosti maršalov a generálov. "Dejiny tohto rodu boli v minulosti a stále sú vhodnou témou na prezentáciu formou výstav, odborných seminárov, sympózií i medzinárodných vedeckých konferencií. Aj keď mapovať históriu tohto rodu je stále behom na dlhú trať," skonštatovala.

Monografia Banskobystrická katedrála zase venuje pozornosť dielam v bývalom jezuitskom kostole, neskôr Katedrálnom chráme svätého Františka Xaverského v Banskej Bystrici. Prednostne sa zameriava na formálne a emocionálne podmanivý obraz na hlavnom oltári katedrály. "Autor sa snaží dopátrať sa jeho hodnoverného tvorcu. K tejto úlohe pristupuje na základe vlastných postrehov, cudzích úsudkov i viacerých nerozhodných či rozpačitých reakcií renomovaných znalcov," priblížila Gordíková.

Papco sa pri objasňovaní nastolených otázok podľa nej nevyhýba ani metodickým prístupom a procesuálnym postupom, respektíve behaviorálnemu pohľadu do posudzovania vecí, ktoré s touto znalecky podmienenou problematikou súvisia.