Bratislava 9. októbra (TASR) - Múzeum mesta Bratislavy (MMB) otvorilo vo štvrtok (8. 10.) výstavu „Medzi eufóriou a vyčerpaním. Bratislavská klubová scéna 90. rokov“. Vo Výstavnej sieni Starej radnice predstavuje príbehy klubov, v ktorých sa tvorili komunity, testovali sa nové hudobné žánre, ale aj život v novej spoločensko-politickej slobode po Nežnej revolúcii 1989.
Kluby, kde mladí ľudia cez hudbu, módu a spoločné zážitky formovali svoju identitu a nachádzali komunity, ku ktorým cítili príslušnosť, často vznikali v priestoroch pôvodne určených na iné účely. Nové využitie tak našli napríklad kryty civilnej ochrany či garáže. „Atmosféru 90. rokov však popri eufórii zo všetkého nového formoval aj rozpad Československa, nacionalizmus, mečiarizmus či násilie v uliciach a drogy,“ uvádza múzeum.
„Klubová scéna 90. rokov formovala kultúrny život mesta aj jeho komunity a bola priestorom, kde sa ľudia učili žiť s novonadobudnutou slobodou,“ hovorí Zuzana Palicová, riaditeľka MMA a autorka námetu výstavy. Vychádza z dlhoročného výskumu bratislavskej klubovej scény, ktorému sa venuje hudobný publicista a DJ Peter Dolník. Jeho najnovšia publikácia je návratom na legendárne miesta, akými boli New Model Club, Propeller, Duna, U.Club či Garáže.
Súbor textových i vizuálnych spomienok a osobných výpovedí aktérov klubovej scény návštevníkov MMB prenesie do atmosféry Bratislavy v poslednej dekáde 20. storočia. Výskum presahuje jednotlivé hudobné adresy, sleduje aj médiá, kultúrne domy a prvé pokusy o mestské hudobné festivaly. „U.Club patril vo svojej dobe k svetovej špičke, Garáže pod Prístavným mostom sú dodnes miestom, aké nenájdete nikde inde,“ poznamenáva Dolník, odborný konzultant výstavy rozvíjajúcej príbehy z knihy prostredníctvom dobových predmetov, zvuku a obrazu.
„Okrem zmapovania bratislavských hudobných klubov sa však v prípade výskumu 90. rokov na Slovensku nedá obísť spoločenská situácia. Na pozadí výskumu tak bežia 90. roky so všetkým, čo k nim patrilo: eufória zo slobody, nadšenie zo všetkého nového, ale aj násilie na uliciach a ťaživá politická situácia,“ dodáva Dolník.
Do prípravy výstavy sa cez verejné výzvy aj osobné kontakty zapojili ľudia, ktorí klubovú scénu sami zažili. Ich spomienky a predmety, ktoré si z tohto obdobia uchovali, dotvorili výslednú podobu. „Pri príprave sme začínali bez akýchkoľvek zbierkových predmetov a museli sme pracovať s tým, čo nám boli ľudia ochotní poskytnúť,“ priznáva Alexandra Tamásová, kurátorka výstavy, pre ktorú sa podarilo získať fotografie, plagáty, vstupenky, dobové oblečenie či dídžejskú i vídžejskú techniku.
Výstava má dve hlavné časti - prvá je venovaná rockovým klubom, druhá fenoménu elektronickej hudby. Svoje miesto v nej má aj kultové Rádio Ragtime. Dobovú hudobnú kultúru približujú ziny, LP platne, kazety, walkman či diskmen. Výstava potrvá do 10. októbra 2027. Sprevádzať ju bude séria podujatí, múzeum pripravuje diskusie, komentované prehliadky, prednášky, workshopy aj rave párty.