Bratislava 22. januára (TASR) - Tajomstvo pokladu mincí z Pinkových Kračian predstavuje rovnomenná výstava, ktorú vo štvrtok slávnostne otvorili na Bratislavskom hrade. Je výsledkom spolupráce Slovenského národného múzea (SNM) - Historického múzea a NBS - Múzea mincí a medailí v Kremnici, kde podobná výstava prebehla v roku 2024. Predstavuje 346 mincí z približne 14 mincovní strednej Európy, obsahuje veľké a stredné nominály z rokov 1624 až 1704. Poklad objavil v roku 2016 pri kopaní bazéna obyvateľ Pinkových Kračian neďaleko Dunajskej Stredy.

„Nález okamžite nahlásil na Krajský pamiatkový úrad v Trnave aj na obecný úrad. Za svoj čin dostal zákonom stanovené nálezné, odmena bola niekoľko desiatok tisíc eur,“ povedal pre TASR kurátor výstavy Marek Budaj k objaveniu pokladu, ktorý bol do zeme ukrytý na začiatku 18. storočia. V rokoch 1703-1711, kedy sa v Uhorsku odohralo jedno z najkrvavejších povstaní vedené sedmohradským kniežaťom Františkom Rákoczim II. proti cisárovi.

Práve vojnové ťaženia a strety, ktoré sa dotkli územia dnešného Slovenska, mohli majiteľa významnej finančnej hotovosti viesť k tomu, aby ju uložil do zeme. „Na základe najmladších mincí vieme, že to bolo niekedy v roku 1704 až 1705. Poklad jednoznačne súvisí s vtedajšími mimoriadne intenzívnymi vojenskými udalosťami, ktoré sa tu odohrali,“ spresnil Budaj.

Foto: TASR - Dano Veselský

Poklad je podľa neho výnimočný tým, že obsahuje len veľké a stredné nominály, ktoré pochádzajú z rokov 1624-1704, čo znamená, že ich majiteľ úmyselne vybral a ukryl iba mince vyššej hodnoty. Jadro tvoria mince, ktoré vyrazili v Kremnici. „Dokazuje to veľký význam kremnickej mincovne v tej dobe,“ podčiarkol Budaj k pokladu, v ktorom okrem uhorských mincí boli aj sedmohradské, rakúske, sliezske a nemecké razby.

Návštevníci výstavy môžu obdivovať aj 28 francúzskych mincí z čias Ľudovíta XIII. a Ľudovíta XIV. pochádzajúce z rokov 1643 až 1701. Tieto razby sa na naše územie dostali podľa Budaja prostredníctvom Osmanskej ríše, ale aj ako podpora Francúzska Rákocziho vojakom.

Najstaršia minca - tirolský toliar arcivojvodu Leopolda pochádza z roku 1624. Najmladšie mince, ktoré datujú ukrytie pokladu, sú rakúske a uhorské mince z roku 1704.

Výstava inštalovaná v dvoch miestnostiach je dielom scénografa Juraja Poliaka, ktorý v jej úvode návštevníkom priblíži prostredníctvom zaujímavých modelov aj povstalecké bojiská. Okrem vzácneho pokladu mincí sa tiež zoznámia s miestom nálezu pokladu či niekoľkými zbraňami. Za obzvlášť zaujímavú Budaj označil osmanskú sekerku. „Pôvodne bola pripisovaná Jurajovi Jánošíkovi, vedú sa o tom silné polemiky,“ poznamenal kurátor výstavy. Na Bratislavskom hrade potrvá do 15. apríla. Podľa Budaja by výnimočný poklad ešte tento rok mali vystavovať aj v okrese, kde ho objavili - v Žitnoostrovskom múzeu v Dunajskej Strede.