MS v hokeji 2026
Všetky správy
Cyklolávka na západnom okraji Brezna vedie popri hlavnom cestnom ťahu na Horehroní. Trasa je posledným úsekom v súčasnosti už kompletnej cyklotrasy medzi Breznom a Valaskou.
Autor TASR
Brezno 8. júna (TASR) - V Brezne v pondelok slávnostne otvorili novú, takmer 650 metrov dlhú cyklolávku, ktorá bola vybudovaná ako súčasť cyklotrasy medzi mestom a susednou obcou Valaská. Cyklolávka za približne tri milióny eur je podľa samosprávy najdlhšou a najvyššou svojho druhu na Slovensku. Pre médiá to uviedol primátor Brezna Tomáš Abel.
Cyklolávka na západnom okraji Brezna vedie popri hlavnom cestnom ťahu na Horehroní. Trasa je posledným úsekom v súčasnosti už kompletnej cyklotrasy medzi Breznom a Valaskou.
„Ide o veľkú stavbu na pomerne malom úseku, ktorý však bol pre našich obyvateľov v rámci prejazdu naozaj nebezpečný. Som veľmi rád, že cyklodoprava, hlavne dochádzka za prácou, aj k nášmu najväčšiemu zamestnávateľovi v regióne, bude určite bezpečnejšia,“ skonštatoval Abel.
Samotná cyklolávka je podľa radnice najdlhšou a najvyššou svojho druhu na Slovensku. Vybudovaná bola z prefabrikovaných mostoviek z vysokopevnostného betónu uložených na 63 podperách. Lávka je široká viac ako tri metre, čo má umožniť obojsmernú premávku cyklistov, súčasťou trasy je i verejné osvetlenie.
Výstavba cyklolávky predstavovala podľa zhotoviteľa výzvu, a to najmä pre náročnosť terénu a blízkosť frekventovanej cesty I/66. Cyklolávka sa nachádza v prudkom svahu, z druhej strany ju lemuje hlavný dopravný ťah. Samotné práce preto sprevádzali aj rôzne dopravné obmedzenia. Výnimočná má byť aj samotná konštrukcia z prefabrikovaných mostoviek a použitá technológia.
„Je to naozaj unikát. Pár takýchto cyklolávok sa spravilo v Českej republike, ale nie v takejto dĺžke. Technológia vysokopevnostného betónu sa na Slovensku naozaj ešte len rozbieha. Používaná je skôr v zahraničí, napríklad pri výškových budovách,“ uviedol za spoločnosť Skanska Robert Humeník.
Celkové náklady na výstavbu cyklolávky predstavovali takmer tri milióny eur, samospráva na projekt získala financie z plánu obnovy i Banskobystrického samosprávneho kraja. Riešenie bezpečnosti cyklistov bolo podľa radnice najideálnejšie práve prostredníctvom cyklolávky.
„Vyhodnocovali sme aj pozemnú variantu, kde by sme museli upravovať svah v celom rozsahu týchto 650 metrov. Vzhľadom na terén a geológiu, ktorú sme mali, bol práve nadzemný variant vyhodnotený ako podstatne lacnejší, dokonca hovoríme o násobkoch,“ poznamenal primátor s tým, že v budúcnosti bude trasa nadväzovať aj na ďalšie cyklotrasy, ktoré samospráva pripravuje.
Cyklolávka na západnom okraji Brezna vedie popri hlavnom cestnom ťahu na Horehroní. Trasa je posledným úsekom v súčasnosti už kompletnej cyklotrasy medzi Breznom a Valaskou.
„Ide o veľkú stavbu na pomerne malom úseku, ktorý však bol pre našich obyvateľov v rámci prejazdu naozaj nebezpečný. Som veľmi rád, že cyklodoprava, hlavne dochádzka za prácou, aj k nášmu najväčšiemu zamestnávateľovi v regióne, bude určite bezpečnejšia,“ skonštatoval Abel.
Samotná cyklolávka je podľa radnice najdlhšou a najvyššou svojho druhu na Slovensku. Vybudovaná bola z prefabrikovaných mostoviek z vysokopevnostného betónu uložených na 63 podperách. Lávka je široká viac ako tri metre, čo má umožniť obojsmernú premávku cyklistov, súčasťou trasy je i verejné osvetlenie.
Výstavba cyklolávky predstavovala podľa zhotoviteľa výzvu, a to najmä pre náročnosť terénu a blízkosť frekventovanej cesty I/66. Cyklolávka sa nachádza v prudkom svahu, z druhej strany ju lemuje hlavný dopravný ťah. Samotné práce preto sprevádzali aj rôzne dopravné obmedzenia. Výnimočná má byť aj samotná konštrukcia z prefabrikovaných mostoviek a použitá technológia.
„Je to naozaj unikát. Pár takýchto cyklolávok sa spravilo v Českej republike, ale nie v takejto dĺžke. Technológia vysokopevnostného betónu sa na Slovensku naozaj ešte len rozbieha. Používaná je skôr v zahraničí, napríklad pri výškových budovách,“ uviedol za spoločnosť Skanska Robert Humeník.
Celkové náklady na výstavbu cyklolávky predstavovali takmer tri milióny eur, samospráva na projekt získala financie z plánu obnovy i Banskobystrického samosprávneho kraja. Riešenie bezpečnosti cyklistov bolo podľa radnice najideálnejšie práve prostredníctvom cyklolávky.
„Vyhodnocovali sme aj pozemnú variantu, kde by sme museli upravovať svah v celom rozsahu týchto 650 metrov. Vzhľadom na terén a geológiu, ktorú sme mali, bol práve nadzemný variant vyhodnotený ako podstatne lacnejší, dokonca hovoríme o násobkoch,“ poznamenal primátor s tým, že v budúcnosti bude trasa nadväzovať aj na ďalšie cyklotrasy, ktoré samospráva pripravuje.
