
Hrad bude po rekonštrukcii sprístupnený úplne celý vrátane vnútorných priestorov severného paláca, kde plánujú inštalovať rôzne variabilné expozície.
Autor TASR
Likavka 28. mája (TASR) - Rekonštrukčné práce na obnove Likavského hradu pokračujú ďalšou etapou. Momentálne zahŕňajú rekonštrukciu železobetónových stropov aj nové zastrešenie Huňadyho veže. Po ukončení obnovy má hrad sprístupniť priestory ako cisternu, ktorá zachytávala vodu, únikové schodiská, pivnicu, vyhliadkové terasy aj vnútorné expozície v severnom paláci. Okrem samotnej rekonštrukcie bude hrad doplnený o expozičnú časť aj o nové osvetlenie.
Odstráneniu železobetónových stropov predchádzal proces navrhnutia technológie na odstránenie aj osadenie novej skrytej strechy. „Železobetónový strop bol nefunkčný a pretekal, a už to tieklo aj po spodných podlažiach. Teraz sa bude pristupovať k novej streche. Pracuje sa aj na uzavretí otvorov a vlastne sfunkčnení toho objektu, lebo ako sa v 80. rokoch skončila jedna obnova, tak objekt zostal rozostavaný. My v podstate odstraňujeme tie ich zásahy. Nové prestrešenie bude kultivovanejšie, pamiatkarsky správnejšie riešenie a určite to pomôže prezentácii hradu,“ priblížila Stanislava Oporosková z Krajského pamiatkového úradu Žilina.
Hrad bude po rekonštrukcii sprístupnený úplne celý vrátane vnútorných priestorov severného paláca, kde plánujú inštalovať rôzne variabilné expozície. „Budeme využívať jednak nejaké pôvodné muzeálne prvky, ktoré chceme kombinovať aj s nejakými modernými smart prvkami. Priestory hradu budú môcť slúžiť pre koncerty, môžu sa tu premietať filmy, môžu tu byť nočné prespávačky s nejakou folkovou hudbou a aj nejaký program pre deti,“ doplnil riaditeľ Liptovského múzea Martin Hromada.
Okrem rekonštrukcie na hrade zároveň prebieha i komplexný pamiatkový výskum. Práve vďaka nemu objavili aj stredoveké pece. „Chceme ich odprezentovať na mieste, ktoré potrebuje nejakým spôsobom prekryť a sprístupniť chodníkom aj s nejakou vyhliadkou,“ podotkol riaditeľ s tým, že nálezy spomaľujú obnovu. „Ak sa niečo objaví, musí sa to očistiť, preskúmať a prípadne nájsť spôsob, ako to zakonzervovať a potom sprístupniť pre ďalších,“ dodal.
V minulosti síce dochádzalo k betonáži hradov, v súčasnosti pristupujú k stavbe pôvodnými technológiami. „Tie sú senzitívne na teplotu, to znamená, že napríklad tu boli práce zastavené počas zimných mesiacov pomerne na dlhú dobu, lebo my tu nemôžeme pracovať v mínusových teplotách ani v noci, keď tie materiály schnú,“ uzavrel Hromada.
Rekonštrukcia objektu hradu stojí 4,33 milióna eur, z toho 3,22 milióna eur pokrýva nenávratný finančný príspevok z programu Interreg Slovensko - Česko 2021 - 2027 a 1,1 milióna eur financuje Žilinský samosprávny kraj z vlastných zdrojov. Na sprievodné aktivity a manažment projektu vynaloží kraj 442.631,32 eura.
Odstráneniu železobetónových stropov predchádzal proces navrhnutia technológie na odstránenie aj osadenie novej skrytej strechy. „Železobetónový strop bol nefunkčný a pretekal, a už to tieklo aj po spodných podlažiach. Teraz sa bude pristupovať k novej streche. Pracuje sa aj na uzavretí otvorov a vlastne sfunkčnení toho objektu, lebo ako sa v 80. rokoch skončila jedna obnova, tak objekt zostal rozostavaný. My v podstate odstraňujeme tie ich zásahy. Nové prestrešenie bude kultivovanejšie, pamiatkarsky správnejšie riešenie a určite to pomôže prezentácii hradu,“ priblížila Stanislava Oporosková z Krajského pamiatkového úradu Žilina.
Hrad bude po rekonštrukcii sprístupnený úplne celý vrátane vnútorných priestorov severného paláca, kde plánujú inštalovať rôzne variabilné expozície. „Budeme využívať jednak nejaké pôvodné muzeálne prvky, ktoré chceme kombinovať aj s nejakými modernými smart prvkami. Priestory hradu budú môcť slúžiť pre koncerty, môžu sa tu premietať filmy, môžu tu byť nočné prespávačky s nejakou folkovou hudbou a aj nejaký program pre deti,“ doplnil riaditeľ Liptovského múzea Martin Hromada.
Okrem rekonštrukcie na hrade zároveň prebieha i komplexný pamiatkový výskum. Práve vďaka nemu objavili aj stredoveké pece. „Chceme ich odprezentovať na mieste, ktoré potrebuje nejakým spôsobom prekryť a sprístupniť chodníkom aj s nejakou vyhliadkou,“ podotkol riaditeľ s tým, že nálezy spomaľujú obnovu. „Ak sa niečo objaví, musí sa to očistiť, preskúmať a prípadne nájsť spôsob, ako to zakonzervovať a potom sprístupniť pre ďalších,“ dodal.
V minulosti síce dochádzalo k betonáži hradov, v súčasnosti pristupujú k stavbe pôvodnými technológiami. „Tie sú senzitívne na teplotu, to znamená, že napríklad tu boli práce zastavené počas zimných mesiacov pomerne na dlhú dobu, lebo my tu nemôžeme pracovať v mínusových teplotách ani v noci, keď tie materiály schnú,“ uzavrel Hromada.
Rekonštrukcia objektu hradu stojí 4,33 milióna eur, z toho 3,22 milióna eur pokrýva nenávratný finančný príspevok z programu Interreg Slovensko - Česko 2021 - 2027 a 1,1 milióna eur financuje Žilinský samosprávny kraj z vlastných zdrojov. Na sprievodné aktivity a manažment projektu vynaloží kraj 442.631,32 eura.




