
Náklady na výstavbu pamätníka presiahli sumu 100.000 eur. Mesto Banská Bystrica a Banskobystrický samosprávny kraj sa postarali takmer o 50 percent týchto nákladov.
Autor TASR

Jedným z iniciátorov myšlienky vytvoriť miesto pamäti, úcty a dialógu, pripomínajúce, aké dôležité je chrániť ľudskosť, toleranciu a vzájomné porozumenie, bol člen výboru Židovskej náboženskej obce (ŽNO) v Banskej Bystrici Ivan Belan. Ako pre TASR uviedol, samotná výstavba sa začala vlani na jeseň, príprava však trvala až sedem rokov.
„Prvá myšlienka zachovať nejakú pamiatku na budovu synagógy vznikla v roku 2019, čiže sedem rokov trval prípravný proces až do dnešného slávnostného okamihu. Nechceli sme si len pripomínať budovu synagógy, ale i ľudí, ktorí tam chodili, ktorí ju postavili a žili v nej. Takže sme rozšírili celý projekt na pamätník obetiam holokaustu. Odhaľujeme pamätník, ktorý si nemyslím, že by mal byť len ako memento, ale rozhodne ako spomienka na židovskú komunitu v Banskej Bystrici, ktorá bola veľmi významná, hlavne na prelome 19. a 20. storočia, keď tu žilo približne 11 percent obyvateľov židovského pôvodu. Veľmi pomohli rozvoju mesta,“ vysvetlil Belan. Zdôraznil, že pamätník je riešený tak, aby prinášal i priestor pre edukáciu, napríklad pre školy.
Ako zdôraznili viacerí rečníci, holokaust nebol len tragédiou jedného národa, bol tragédiou ľudskosti, bol dôkazom toho, kam až môže viesť nenávisť, fanatizmus a mlčanie väčšiny. Pamätník sa tak stane trvalou spomienkou na obete holokaustu z radov občanov mesta pod Urpínom.
Náklady na výstavbu pamätníka presiahli sumu 100.000 eur. Mesto Banská Bystrica a Banskobystrický samosprávny kraj sa postarali takmer o 50 percent týchto nákladov. Stavbu financovala ŽNO z vlastných zdrojov a príspevkov darcov.
Synagógu postavili v druhej polovici 19. storočia. Po vojne boli škody na nej výrazné a ŽNO, ktorá ostala takmer vymretá, ju nebola schopná zrekonštruovať. Komunistický režim, ktorý nebol priaznivo naklonený židovským občanom, synagógy často zaberal ako skladové priestory. Synagóga v Banskej Bystrici slúžila na uloženie stavebného materiálu a umelých hnojív. Po rokoch devastácie sa štát v roku 1982 rozhodol pre jej demoláciu.




