< sekcia Regióny

Na ortodoxnom cintoríne v Bratislave odkryli vyše 400 náhrobných kameň

Na snímke v popredí jedny z takmer 400 znovuodhalených náhrobných kameňov z 18. a 19. storočia, ktoré predstavili na Židovskom ortodoxnom cintoríne počas tlačovej konferencie 12. apríla 2021 v Bratislave. Foto: TASR - Pavel Neubauer

Podľa Juraja Drobu obohatia unikátne nálezy pamiatky a kultúrno-historické dedičstvo hlavného mesta i celého kraja.

Bratislava 12. apríla (TASR) – Na ortodoxnom cintoríne v Bratislave, pri obvodovom múre a na hranici s kresťanským Mikulášskym cintorínom, odkryli podľa predbežných odhadov vyše 400 náhrobných kameňov s nevyčísliteľnou historickou hodnotou. Náhrobné kamene objavené pod nánosom zeminy a vrstvy odpadov z oboch cintorínov pochádzajú prevažne z 18. a prvej tretiny 19. storočia. Na pondelňajšej tlačovej besede o tom informoval predseda Židovskej náboženskej obce Tomáš Stern spolu s ministrom životného prostredia Jánom Budajom (OĽANO), predsedom Bratislavského samosprávneho kraja (BSK) Jurajom Drobom a starostkou Starého Mesta Zuzanou Aufrichtovou.

Náboženská židovská obec v Bratislave si tento rok pripomína 730 rokov od prvej dochovanej písomnej zmienky o prítomnosti Židov na území nášho mesta. Je súčasťou známeho textu základného mestského privilégia, ktoré kráľ Ondrej III. udelil v roku 1291 vtedajšiemu Prešporku. "Židovské obyvateľstvo tak bolo neodmysliteľnou súčasťou tohto mesta od prvého momentu jeho vzniku. Nie je príhodnejší spôsob, si pripomenúť toto výročie a slávne dejiny prešporskej židovskej komunity ako práve nálezom významného fragmentu týchto dejín," poznamenal Stern.



Medzi nálezmi sú napríklad náhrobky popredných patricijských rodín, ktoré sú priamymi predkami nemeckého básnika Heinricha Heineho či revolucionára Karla Marxa. Jeden z náhrobkov z roku 1724 patrí Simonovi Wolfovi Oppenheimer, vnukovi Samuela Oppenheimera, ktorý bol diplomatom a hlavným finančníkom na dvore Habsburgovcov v období vrcholiaceho konfliktu s Osmanskou ríšou. Smutným, ale vzácnym je podľa Sterna nájdenie dvojnáhrobku detí rabína Benjamína Wolf Pollaka z roku 1719, jedného zo zakladateľov ješivy, našlo sa tiež torzo náhrobku z roku 1831, patriace jednému zo spolupracovníkov Chatama Sofera.

Stern verí, že sa podarí odhaliť aj ďalšie vzácne náhrobné kamene. "Stále veríme, že možno budú medzi nimi aj niektoré, ktoré pochádzajú zo 17. storočia, teda z obdobia, keď bol staronový cintorín založený. Zatiaľ najstarší náhrobný kameň, ktorý sa nám podarilo nájsť, pochádza "len" u roku 1700," poznamenal. Prvoradým cieľom je však všetky náhrobné kamene pasportizovať a digitalizovať. Následne ich chcú zakonzervovať a zachovať pre budúce generácie, niektoré by mali byť umiestnené v areáli pamätníka Chatama Sofera.

Podľa Drobu obohatia unikátne nálezy pamiatky a kultúrno-historické dedičstvo hlavného mesta i celého kraja. "Židovskú kultúru považujem za nedeliteľnú súčasť kraja," poznamenal Droba. Starostka Starého Mesta Zuzana Aufrichtová pripomenula že Staré Mesto vždy bolo, je a bude multikulturálne.



Minister životného prostredia pozitívne vníma fakt, že židovskej náboženskej obci sa darí areál postupne obnovovať. "Vracia sa tak minulosť, ktorá je súčasťou našich dejín," zdôraznil Budaj. Poukázal zároveň na to, že historické cintoríny ako súčasť kultúrnej krajiny, kultúrneho dedičstva a súčasti zelenej infraštruktúry miest si vyžadujú urgentnú intervenciu. A to nielen z hľadiska zachovania hodnôt, ale aj z dôvodu ochrany návštevníkov. "Slovenská agentúra životného prostredia mala to šťastie, že neveľkou čiastkou pomohla tomu, že sa objavil poklad, ktorý prinesie príbehy, ktoré nám chýbajú a dorozpráva mnohé zamlčané pravdy," podotkol Budaj.




Veľká časť pôvodného židovského cintorína v Bratislave bola zničená v rokoch 1942 až 1943, keď pod hradným bralom vybudovali električkový tunel. Okrem toho bola 12. apríla 1969 asanovaná neologická synagóga na Rybnom námestí. Zbúraná bola s veľkou častou historického mesta.