Zdravie
Všetky diskusie TASR TV
Červeň priblížil, že prvú takúto brigádu organizovali v roku 2021, no samotná myšlienka obnovy jarkov vznikla skôr - v roku 2019.
Autor TASR
Banská Štiavnica 18. apríla (TASR) - V okolí Banskej Štiavnice sa už piaty rok dobrovoľníci podieľajú na záchrane banských jarkov, ktoré sú súčasťou unikátnej vodohospodárskej sústavy zapísanej aj do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO. Za touto iniciatívou stojí občianske združenie (OZ) Štiavnický tajch. Jeho predseda Michal Červeň pre TASR uviedol, že len vďaka dobrovoľníkom môžu v tomto svojom zámere napredovať.
Červeň priblížil, že prvú takúto brigádu organizovali v roku 2021, no samotná myšlienka obnovy jarkov vznikla skôr - v roku 2019. Iniciatíve predchádzal rozsiahly osemročný výskum, ktorý mapoval stav tejto sústavy, a to najmä historických jarkov. „Na základe toho sme sa rozhodli, že nič lepšie neurobíme, ak sa do toho pustíme svojpomocne za pomoci dobrovoľníkov,“ podotkol Červeň.
Jarky v minulosti privádzali do tajchov, často vybudovaných mimo prirodzeného povodia a len prehradením dolín, zrážkovú vodu z okolia. „Všetky kopce okolo tajchov ako keby podkopali zbernými jarkami a zachytenú vodu z kopcov priviedli do tajchov,“ vysvetlil Červeň s tým, že niektoré z nich naopak vodu z tajchov transportovali k baniam. Najväčšiu sústavu takýchto jarkov v dĺžke približne 45 kilometrov mali vybudované tajchy Malá a Veľká Richňava.
Stav jarkov je však v súčasnosti veľmi zanedbaný. Drvivá väčšina z nich je podľa jeho slov definitívne zlikvidovaná, približne 50 kilometrov z celkovej dĺžky 170 kilometrov jarkov sa dá ešte zachrániť. „Z nich sa nám za tých päť rokov podarilo obnoviť sedem kilometrov,“ priblížil Červeň.
Ide pritom o náročnú fyzickú prácu v teréne, keď musia jarky najprv odhrabať a potom odkopávať nánosy sedimentov často prerastené aj koreňmi. Ich hrúbka niekedy podľa Červeňa dosahuje aj 60 centimetrov až jeden meter. „Keď sa niekto o niečo nestará 70 až 100 rokov, tak je to pekne pohltené prírodou alebo úplne zničené prácami v lese,“ zhodnotil Červeň.
Práve pri týchto prácach sú pre združenie dobrovoľníci neoceniteľní. „Len vďaka dobrovoľníkom môžeme v tejto obnove napredovať, bez nich by sme asi len rozmýšľali, ako to ďalej posunúť a sme veľmi radi, že sme sa vybrali na túto cestu dobrovoľníctva a sme o to viac radi, že to aj funguje,“ skonštatoval Červeň s tým, že najväčšou pomocou sú najmä vopred ohlásené firemné teambuildingové akcie.
Dodal, že celkovo už zorganizovali 90 brigád, na ktorých sa zúčastnilo viac ako 1400 dobrovoľníkov. Za sebou už majú aj prvé tohtoročné stretnutia, v brigádach pokračujú aj počas tohto víkendu. Tentokrát sa práce sústreďujú v okolí tajchu Bakomi, kde očakávajú v sobotu aj v nedeľu (19. 4.) po dvadsať účastníkov.
Na tento rok majú podľa Červeňa naplánovaných zhruba 15 až 20 brigád. Združenie sa aktívne zapája aj do Týždňa dobrovoľníctva. Záujemcovia, ktorí chcú prísť pomôcť, môžu združenie kontaktovať prostredníctvom sociálnych sietí alebo webovej stránky, kde sú zverejnené aj kontaktné údaje.
Červeň dodal, že snahou združenia nie je len za pomoci dobrovoľníkov jarky obnovovať, ale aj vzdelávať záujemcov a propagovať túto historickú sústavu. V minulých rokoch preto vydali dve knihy o banskoštiavnickej vodohospodárskej sústave a tretiu venovanú tajchom plánujú vydať tento rok.
Červeň priblížil, že prvú takúto brigádu organizovali v roku 2021, no samotná myšlienka obnovy jarkov vznikla skôr - v roku 2019. Iniciatíve predchádzal rozsiahly osemročný výskum, ktorý mapoval stav tejto sústavy, a to najmä historických jarkov. „Na základe toho sme sa rozhodli, že nič lepšie neurobíme, ak sa do toho pustíme svojpomocne za pomoci dobrovoľníkov,“ podotkol Červeň.
Jarky v minulosti privádzali do tajchov, často vybudovaných mimo prirodzeného povodia a len prehradením dolín, zrážkovú vodu z okolia. „Všetky kopce okolo tajchov ako keby podkopali zbernými jarkami a zachytenú vodu z kopcov priviedli do tajchov,“ vysvetlil Červeň s tým, že niektoré z nich naopak vodu z tajchov transportovali k baniam. Najväčšiu sústavu takýchto jarkov v dĺžke približne 45 kilometrov mali vybudované tajchy Malá a Veľká Richňava.
Stav jarkov je však v súčasnosti veľmi zanedbaný. Drvivá väčšina z nich je podľa jeho slov definitívne zlikvidovaná, približne 50 kilometrov z celkovej dĺžky 170 kilometrov jarkov sa dá ešte zachrániť. „Z nich sa nám za tých päť rokov podarilo obnoviť sedem kilometrov,“ priblížil Červeň.
Ide pritom o náročnú fyzickú prácu v teréne, keď musia jarky najprv odhrabať a potom odkopávať nánosy sedimentov často prerastené aj koreňmi. Ich hrúbka niekedy podľa Červeňa dosahuje aj 60 centimetrov až jeden meter. „Keď sa niekto o niečo nestará 70 až 100 rokov, tak je to pekne pohltené prírodou alebo úplne zničené prácami v lese,“ zhodnotil Červeň.
Práve pri týchto prácach sú pre združenie dobrovoľníci neoceniteľní. „Len vďaka dobrovoľníkom môžeme v tejto obnove napredovať, bez nich by sme asi len rozmýšľali, ako to ďalej posunúť a sme veľmi radi, že sme sa vybrali na túto cestu dobrovoľníctva a sme o to viac radi, že to aj funguje,“ skonštatoval Červeň s tým, že najväčšou pomocou sú najmä vopred ohlásené firemné teambuildingové akcie.
Dodal, že celkovo už zorganizovali 90 brigád, na ktorých sa zúčastnilo viac ako 1400 dobrovoľníkov. Za sebou už majú aj prvé tohtoročné stretnutia, v brigádach pokračujú aj počas tohto víkendu. Tentokrát sa práce sústreďujú v okolí tajchu Bakomi, kde očakávajú v sobotu aj v nedeľu (19. 4.) po dvadsať účastníkov.
Na tento rok majú podľa Červeňa naplánovaných zhruba 15 až 20 brigád. Združenie sa aktívne zapája aj do Týždňa dobrovoľníctva. Záujemcovia, ktorí chcú prísť pomôcť, môžu združenie kontaktovať prostredníctvom sociálnych sietí alebo webovej stránky, kde sú zverejnené aj kontaktné údaje.
Červeň dodal, že snahou združenia nie je len za pomoci dobrovoľníkov jarky obnovovať, ale aj vzdelávať záujemcov a propagovať túto historickú sústavu. V minulých rokoch preto vydali dve knihy o banskoštiavnickej vodohospodárskej sústave a tretiu venovanú tajchom plánujú vydať tento rok.
