Kaluža 25. marca (TASR) - Na Zemplínskej šírave sa koná odborná konferencia Zemplínske dni vody 2026, ktorá sa uskutočňuje pri príležitosti Svetového dňa vody. Podujatie sa venuje najmä otázkam ochrany vodných zdrojov, klimatickej zmene či budúcemu hospodáreniu s vodou. Ako pre TASR uviedol riaditeľ odštepného závodu Slovenského vodohospodárskeho podniku (SVP) Povodie Bodrogu Jaroslav Vaľo, podujatie nadväzuje na tradíciu konferencií, ktoré sa v minulosti konali pravidelne. Po prestávke spôsobenej pandémiou sa k ich organizovaniu opäť vracajú.

Diskusie počas konferencie sú zamerané napríklad na vplyvy klimatickej zmeny na vodné hospodárstvo, fungovanie vodných nádrží a priehrad v meniacich sa podmienkach či problematiku bleskových povodní. Odborníci sa venujú aj budúcnosti zásobovania pitnou vodou do roku 2050, kapacitám vodných zdrojov a legislatívnym pravidlám v oblasti vodného hospodárstva. Cieľom konferencie je podľa organizátorov hľadať riešenia, ktoré zabezpečia dostatok vody pre obyvateľov, poľnohospodárstvo aj priemysel a zároveň pomôžu zmierňovať dôsledky extrémov počasia.

Súčasťou programu je aj téma Zemplínskej šíravy, jej historického významu a pripravovanej modernizácie ochrannej hrádze. Generálny riaditeľ SVP Jozef Moravčík uviedol, že podnik pripravuje projektovú dokumentáciu na jej opravu. „Pevne verím, že tento rok dôjde k ukončeniu prác na projektovej dokumentácii a alokovaniu finančných zdrojov. Radi by sme pri príležitosti 60. výročia Zemplínskej šíravy pristúpili k zásadnej investícii do opravy hrádze,“ uviedol. Podľa neho je hrádza dlhodobo vystavená erozívnym účinkom vody a silného vetra, pri ktorom dochádza k prelievaniu vody cez ochranné valy a k postupnej erózii jej vzdušnej strany.

Moravčík zároveň pripomenul, že Zemplínska šírava patrí medzi najväčšie vodné nádrže na Slovensku s retenčným objemom presahujúcim päť miliónov kubických metrov. Okrem rekreačného významu plní najmä vodohospodársku funkciu - slúži na zadržiavanie vody v krajine, zásobovanie závlah a v prípade extrémnych zrážok aj na protipovodňovú ochranu.

Vaľo pripomenul, že podnik spravuje približne 8000 kilometrov vodných tokov s približne 300 zamestnancami. Poukázal aj na snahy o revitalizáciu krajiny na dolnom Zemplíne. V minulosti sa podľa neho mnohé lúky a pasienky odvodňovali, dnes sa vodohospodári snažia prostredníctvom projektov vodu do krajiny, naopak, vracať. „Snažíme sa vytvárať projekty, ktoré v prípade vyšších stavov riek, najmä Laborca, Latorice a Bodrogu, umožnia vodu vracať späť do krajiny. Reverzným tokom tak môžeme zaplavovať lúky či pasienky a jednoducho vrátiť život tam, kde ho voda kedysi vytvárala,“ doplnil.