FOTOGRAFIE Z ARCHÍVU
Všetky správy
Prešporáci sa okrem divadiel radi prechádzali po kostoloch, kde bol vystavený betlehem.
Autor TASR
Ak si želáte, aby počítač prečítal text článku, použite prehrávač nižšie.
00:00 / 00:00
Bratislava 26. decembra (TASR) - V uliciach a na námestiach vianočného Prešporku sa kedysi hrávali obľúbené divadelné predstavenia, tzv. betlehemské hry. Obyvatelia sa chodili na ne pozerať najmä od 26. decembra až do sviatku Troch kráľov. V ľudových divadelných hrách účinkovali dobrovoľníci, ktorí sa na vystúpenia pripravovali niekoľko mesiacov vopred. Pre TASR to uviedla etnologička Katarína Nádaská. Typické boli aj živé betlehemy, ktoré sa neskôr presunuli do kostolov vo forme drevených či papierových betlehemov.
„Počas prvého i druhého sviatku vianočného bol Prešporok známy tým, že sa už od 16. storočia predvádzali vonku na námestiach tzv. betlehemské hry. Išlo o formu ľudového divadla, kde sa kombinovala hudba, spev, hovorené slovo. Ľudia mali tie predstavenia s biblickým príbehom veľmi radi. Herci boli dobrovoľníci, amatéri, pripravovali sa na to niekoľko mesiacov. Predstavenia sa hrali viackrát za deň, takže námestia boli úplne preplnené,“ opísala Nádaská atmosféru vianočnej Bratislavy. Išlo o „obchôdzky“, pri ktorých sa spievali na uliciach aj rôzne koledy.
V Prešporku boli biblické hry podľa Nádaskej honosnejšie, pretože napríklad kostýmy financovali rôzne meštianske spolky. „Nikto z hercov to, samozrejme, nerobil pre peniaze, bol skôr o to veľký záujem, ľudia losovali, kto môže hrať,“ dodala pre TASR etnologička. Spolková činnosť v Prešporku bola veľmi činorodá. „Často spolky financovali napríklad odev pre divadelníkov. Dávali si záležať, aby to bolo pekné pre oči,“ priblížila.
Prešporáci sa okrem divadiel radi prechádzali po kostoloch, kde bol vystavený betlehem. Symbolom Vianoc bol kedysi aj živý betlehem formou predstavenia, no tieto verejné prejavy podľa Nádaskej neskôr zrušil Jozef II. „Preto sa potom betlehemy sťahovali dovnútra do kostolov. A tam už nebol priestor na živé betlehemy alebo na hranie veľkých hier s viacerými hercami, ale betlehemy sa začali robiť z dreva, z vosku či z papiera,“ ozrejmila. Obľúbené boli tiež vychádzky na Železnú studničku, kde boli tzv. Ferdinandove kúpele či Labutí pavilón. „Neďaleko je jedno z jazier, pri ktorom bola dvorana, kde sa dalo tancovať. Už totiž nebol pôst, na Štefana už bola velikánska štefanská zábava,“ uzavrela Nádaská.
„Počas prvého i druhého sviatku vianočného bol Prešporok známy tým, že sa už od 16. storočia predvádzali vonku na námestiach tzv. betlehemské hry. Išlo o formu ľudového divadla, kde sa kombinovala hudba, spev, hovorené slovo. Ľudia mali tie predstavenia s biblickým príbehom veľmi radi. Herci boli dobrovoľníci, amatéri, pripravovali sa na to niekoľko mesiacov. Predstavenia sa hrali viackrát za deň, takže námestia boli úplne preplnené,“ opísala Nádaská atmosféru vianočnej Bratislavy. Išlo o „obchôdzky“, pri ktorých sa spievali na uliciach aj rôzne koledy.
V Prešporku boli biblické hry podľa Nádaskej honosnejšie, pretože napríklad kostýmy financovali rôzne meštianske spolky. „Nikto z hercov to, samozrejme, nerobil pre peniaze, bol skôr o to veľký záujem, ľudia losovali, kto môže hrať,“ dodala pre TASR etnologička. Spolková činnosť v Prešporku bola veľmi činorodá. „Často spolky financovali napríklad odev pre divadelníkov. Dávali si záležať, aby to bolo pekné pre oči,“ priblížila.
Prešporáci sa okrem divadiel radi prechádzali po kostoloch, kde bol vystavený betlehem. Symbolom Vianoc bol kedysi aj živý betlehem formou predstavenia, no tieto verejné prejavy podľa Nádaskej neskôr zrušil Jozef II. „Preto sa potom betlehemy sťahovali dovnútra do kostolov. A tam už nebol priestor na živé betlehemy alebo na hranie veľkých hier s viacerými hercami, ale betlehemy sa začali robiť z dreva, z vosku či z papiera,“ ozrejmila. Obľúbené boli tiež vychádzky na Železnú studničku, kde boli tzv. Ferdinandove kúpele či Labutí pavilón. „Neďaleko je jedno z jazier, pri ktorom bola dvorana, kde sa dalo tancovať. Už totiž nebol pôst, na Štefana už bola velikánska štefanská zábava,“ uzavrela Nádaská.
