V turčianskej obci Necpaly sú štyri kaštiele, z toho tri v havarijnom stave. Ani jeden z nich nie je prístupný verejnosti. Na snímke modrý kaštieľ, ktorý sa nachádza v strede obce. Dlho slúžil ako detský domov, dnes chátra.Foto: TASR/Pavol ĎurčoNa snímke budova základnej školy v turčianskej obci Necpaly, ktorá prechádza postupnou rekonštrukciou.Foto: TASR/Pavol ĎurčoV obci Necpaly v Turci v roku 2009 bolo otvorená expozície Obecného múzea a Notariátu. Za zriadenie tohto múzea obec ďakuje iniciatíve a myšlienke MVDr. Vladimíra Hanzlíka/na fotografii/ a doc. PhDr. Mgr. Alžbete Hanzlíkovej, PhD., ktorí poskytli na jeho vytvorenie nielen priestor, ale aj vystavené exponáty. Múzeum je prístupné verejnosti. Na snímke dokumenty v múzeu, ktoré približujú bohatú históriu obce.Foto: TASR/Pavol Ďurčo
V 18. a 19. storočí boli Necpaly hospodársky pomerne rozvinuté. Bola tu papiereň, pivovar a viacero mlynov.
Necpaly 4. mája (TASR) - Prvá písomná zmienka o obci Necpaly v okrese Martin, ktorá leží na úpätí Veľkej Fatry, pochádza z roku 1269, pričom pôvod jej názvu dodnes nie je jasný.
Podľa starostu Necpál Petra Majka nie je vylúčené, že názov obce súvisí s požiarmi. "Názvy boli napríklad Nachpal či Necspal. Jedna povesť hovorila, že Nespáli, pretože dedina bola často vypaľovaná. Potom sa obyvatelia združili a založili spolok na ochranu proti požiarom," uviedol Majko.
V roku 1282 sa Necpaly spomínajú v listine, ktorou sa nanovo vyznačili staré hranice medzi Necpalmi a Belou. Ladislav IV. daroval Necpaly Jánovi a Blažejovi. Tento rod sa začal označovať ako rod Necpalských a obec vlastnil do roku 1479, keď Blažejom Necpalským vymrel po meči. Koniec 15. a začiatok 16. storočia poznačili spory o majetky Necpalských, ktoré okrem Necpál zahŕňali napríklad Blatnický hrad, ale aj majetky mimo Turca. Z týchto sporov nakoniec vyšiel víťazne rod Justh. Ten vlastnil Necpaly až do konca 19. storočia.
Koncom 19. storočia sa Justhovci dostávajú na pokraj bankrotu a postupne strácajú majetky v Necpaloch. Hospodársky najsilnejšou rodinou sa stávajú Franklinovci. Prvým členom tejto rodiny bol Benjamín Franklin, nemanželský syn Dionýza Justha a pravnučky amerického štátnika Benjamina Franklina. "Ďalšie známe osobnosti obce sú Mária Hrúzová – matka slávneho básnika Sándora Petöfiho, alebo po necpalsky Alexandra Petroviča, Július Jušt - podpredseda Uhorského snemu, a Juraj Lahner - jeden z 11 generálov, ktorých Habsburgovci popravili v roku 1848. Tiež notár, učiteľ a zberateľ ľudových piesní Štefan Reindl, v ktorého dome sa dnes nachádza obecné múzeum,“ povedal Majko.
V turčianskej obci Necpaly sú štyri kaštiele, z toho tri v havarijnom stave. Ani jeden z nich nie je prístupný verejnosti. Na snímke renesančný kaštieľ, ktorý je najstarší. Bol postavený v roku 1673 a posledných sto rokov je neobývaný.Foto: TASR/Pavol ĎurčoV 18. a 19. storočí boli Necpaly hospodársky pomerne rozvinuté. Bola tu papiereň, pivovar a viacero mlynov. Papiereň a pivovar boli zrušené koncom 19. storočia, mlynárstvo prežilo až do 20. storočia. Zaniklo až znárodnením po nástupe komunizmu. V medzivojnovom období bola dedina elektrifikovaná, pričom elektrinu produkovala malá vodná elektráreň.
V Necpaloch sa podľa Majka ako v jedinej slovenskej obci nachádzajú štyri kaštiele. "Pýšili sme sa tým, ale všetky štyri kaštiele sú kultúrne pamiatky a pri obnove sú dosť veľké obmedzenia. Dva kaštiele sú v súkromných rukách, jeden je renovovaný a ďalší chátra. Snažíme sa nejakým spôsobom aspoň pomôcť pri udržaní súčasného stavu, lebo na to nie sú peniaze,“ dodal necpalský starosta.
Odlev obyvateľov zastavila obec ponukou na individuálnu bytovú výstavbu
Necpaly 4. mája (TASR) – Turčianska obec Necpaly má už 10 rokov približne 850 obyvateľov, ktorých odlev sa podarilo zastaviť pred niekoľkými rokmi vďaka spracovaniu územného plánu a ponuke pozemkov na individuálnu bytovú výstavbu.
„Sú tu developéri, ktorí ponúkajú pozemky na individuálnu bytovú výstavbu. Bohužiaľ, väčšinou prídu ľudia už s deťmi a tie už chodia do školy mimo – buď do Martina, alebo do Koštian. Detí je málo všeobecne. Preto bolo jedným z riešení spojiť materskú školu so základnou školou do jednej budovy. Toto sa nám zatiaľ osvedčilo. Ale hovorím, počet obyvateľov neklesá,“ povedal starosta Necpál Peter Majko.
V Necpaloch sú pošta, obchod, zdravotné stredisko so všeobecným lekárom pre dospelých. „Je dobudovaná kanalizácia, elektrina, voda. Plyn nie. Máme už 10 rokov stavebné povolenie na plyn, ale nepredpokladám, že by sa dotiahol. Kvôli tomu, že ľudia prešli na elektrické kúrenie. Sme koncová obec a nie je tu tranzit, preto je aj podnikateľov málo. Máme obchod, pohostinstvá a poľnohospodárske družstvo, ktoré je najväčším podnikateľom v obci,“ konštatoval starosta.
Z turčianskej obce Necpaly vedie niekoľko pekných turistických trás do pohoria Veľkej Fatry. Na snímke tuiristická tabuľa Národného parku Veľká Fatra.Foto: TASR/Pavol ĎurčoTurizmus je v obci ležiacej na úpätí Veľkej Fatry podľa Majka na dobrej úrovni. „Snažíme sa ponúknuť návštevníkom obce, či už turistom, alebo cykloturistom, pohodlné posedenie na námestí. Obec má dve ubytovacie zariadenia – chatu Javorina s 10 lôžkami a penzión Horec s 12 lôžkami. Okrem toho je aj ubytovanie v súkromí. Necpaly dýchajú históriou. Vždy v minulosti bol zástupca Horného Uhorska z Necpál, z rodu Justhovcov alebo Franklinovcov. Cez Necpaly vedú cyklotrasy a turistické trasy, tento rok sa chystáme postaviť ďalšiu rozhľadňu medzi Necpalmi a Folkušovou. To je tretia na úpätí Veľkej Fatry,“ uzatvoril starosta Necpál.
Malá vodná elektráreň zásobuje obecný úrad aj zdravotné stredisko
Necpaly 4. mája (TASR) – Prvú obecnú malú vodnú elektráreň (MVE) na Slovensku spustili v turčianskej obci Necpaly do skúšobnej prevádzky v júli 2007. V roku 2008 za ňu obec získala ocenenie Inovácia Žilinského samosprávneho kraja.
Projekt obecnej MVE vypracoval Vladislav Krížik z Martina, jej stavba si vyžiadala približne 100.000 eur. „V roku 2005 sme dostali ponuku na obnovu dobového mlynského náhonu. Tak je pomenovaný aj projekt malej vodnej elektrárne. Parcela, kde bol kedysi náhon na mlyn, bola vo vlastníctve obce. Obec preto zvolala verejné zhromaždenie občanov, na ktorom sme predstavili nápad obnoviť dobový náhon. Zohnali sme investorov, ale väčšinu zaplatila obec,“ povedal starosta Necpál Peter Majko.
MVE funguje na princípe vodného kolesového motora s lopatkami. K vodnému kolesu s priemerom 3,11 metra priteká voda z Necpalského potoka 180 metrov dlhým dreveným žľabom. V mieste generátora je nadzemný žľab vo výške 3,5 metra. Voda sa prepadáva cez drevenú šachtu a pod tlakom strieka na lopatky kolesa. Generátor cez prevod získava energiu a produkuje elektrinu. Voda z kolesa potom odteká pozemným betónový žľabom prechádzajúcim cez námestie obce a po 265 metroch od odberného miesta sa vracia späť do Necpalského potoka.
Elektráreň je podľa starostu stále vo vývoji. „Po zime musíme opraviť privádzací žľab, keďže cez zimu namrzne na koleso veľa ľadu a elektráreň odstavujeme. Po oprave žľabu bude fungovať. Pri bežnom prietoku vyrobí 9 až 12 kilowattov za hodinu. Blízko máme zdravotné stredisko, obecný úrad, čiže bežné svietenie a bežnú prevádzku budovy elektráreň utiahne s tým, že vyrobená elektrická energia ide aj do verejného osvetlenia,“ dodal Majko.
Tradície a zvyky obce udržiavajú v materskej škole už 20 rokov
Necpaly 4. mája (TASR) – Tradície a zvyky turčianskej obce Necpaly udržiavajú aj v materskej škole, v ktorej už takmer 20 rokov cieľavedome a systematicky začleňujú do vyučovania prvky ľudovej kultúry.
Šarvanci zo škôlky nezabudli na dievčence ani tento rok a postavili im máj, ktorý dievčatá najskôr ozdobili stužkami. „Je to ľudová tradícia, ktorú si s detičkami každoročne pripomíname. Snažíme sa im to prispôsobovať hrami, pesničkami, básňami a prípravou aj predtým. Je to celoročná príprava ľudových piesní a hier. V škôlke máme 22 detí v jednej triede,“ povedala Zuzana Staníková poverená vedením Materskej školy.
„Škôlku si už nevieme predstaviť bez toho, aby sme sa venovali ľudovým tradíciám a regionálnej výchove počas celého dňa. Máme k tomu prispôsobenú triedu aj pomôcky väčšinou z prírodného materiálu a všetko sa deje formou hry. V dávnejších rokoch sme sa snažili náš projekt začleniť do výchovno-vzdelávacieho procesu. Žiaľ, celoslovenský projekt sa v našom školstve neujal, ako sme predpokladali,“ uviedla zakladateľka celoslovenského projektu Terézia Hruščáková.
S materskou školou je v spoločných priestoroch málotriedna základná škola (ZŠ), v ktorej je spojený prvý ročník s druhým a tretí so štvrtým. „Máme ešte špeciálnu triedu pre deti s mentálnym postihnutím. Školu momentálne navštevuje 36 žiakov, jedna tretina žiakov je z Detského domova Necpaly. V škole vyučujeme od prvého ročníka anglický jazyk a pracuje v nej niekoľko krúžkov, napríklad tanečný, počítačový či výtvarný odbor súkromnej ZUŠ. Na tanečnom krúžku deti nacvičujú programy, ktoré v spolupráci s obcou prezentujú pre dôchodcov, na Deň matiek a vianočnú besiedku robievame spolu s materskou školou,“ dodala riaditeľka ZŠ Necpaly Lenka Majková.
ZŠ podľa nej kedysi navštevovalo asi 250 žiakov a v triedach bolo takmer po 30 detí. „Pôrodnosť klesala, takisto klesol aj počet detí v detskom domove, lebo deti teraz chodia do profesionálnych rodín. V detskom domove bývalo asi 80 detí a teraz ich je tam iba 30. Takže aj tam klesol počet detí. Odkedy sme málotriedna škola, bývalo nás okolo 50 a teraz sa držíme nad 30 žiakov,“ uzatvorila Majková.
V múzeu Notariát ožíva história obce i rakúsko-uhorskej monarchie
Necpaly 4. mája (TASR) – História rakúsko-uhorskej monarchie i turčianskej obce Necpaly ožíva v miestnom obecnom múzeu Notariát, ktoré v roku 2009 otvorili vďaka iniciatíve Vladimíra a Alžbety Hanzlíkovcov.
Vladimír Hanzlík bol 50 rokov obvodným zverolekárom v Necpaloch a okolí, pričom býval väčšinou v Martine. „S manželkou sme kúpili túto starú chalupu od pána, ktorý tu mal krčmu aj obchod. Bola v dezolátnom stave a celú budovu sme renovovali. Boli sme šťastní, keďže toto bol akoby rodinný majetok, pretože starý otec mojej manželky Štefan Reindl tu bol notárom v rokoch 1901 až 1908. Bol to veľmi múdry a šikovný človek, známy aj ako autor prvého knižne publikovaného spevníka vianočných piesní,“ povedal zakladateľ obecného múzea.
Niektoré vystavené predmety získal od ľudí po zriadení múzea, ale väčšinu, keď chodil po dedinách ako zverolekár. „Čo ľudia vyhodili alebo nechceli mať doma, tak som doniesol domov. A robilo mi niekedy problém čo s tým, pretože sme bývali v panelovom dome. Tu akoby mi pánboh osvietil cestu, že som všetko mohol využiť. Knihy, staré krásne svietidlá či nábytok. Ale mám aj veľa kníh. Väčšinou v maďarčine, nemčine a latinčine. Najstarším exponátom je kniha o hospodárení s cirkevnými majetkami písaná v latinčine z 18. storočia,“ konštatoval Hanzlík.
Zdôraznil, že pri práci v múzeu človek nemôže pozerať na zisk alebo slávu. „Mňa to úžasne baví a som veľmi šťastný, keď to môžem robiť. S každou maličkosťou, ktorú sem donesiem a ktorú trošku poopravujem, som v duši veľmi spokojný. A keď mi to niekto pochváli, tak mi to aj dobre urobí,“ dodal necpalský milovník histórie.
Upozornil však na nízke historické povedomie mnohých návštevníkov múzea, ktorí často nevedia, že súčasťou Rakúsko-Uhorska bolo aj Slovensko. „Rakúsko-uhorská monarchia bola svetová veľmoc a naši múdri ľudia sa dostali do parlamentu v Budapešti, vo Viedni. Prídu ľudia, ktorí nepoznajú cisára Františka Jozefa a pýtajú sa, či je to Masaryk alebo Beneš. Som z toho nešťastný. Myslím si, že tieto veci sa zanedbávali v rodinách. A to je veľká škoda. Pretože starí rodičia boli história. Oni boli múdri, mali zdravý sedliacky rozum. A od tých by sme sa veľa dozvedeli,“ uzatvoril Hanzlík.
