MS v hokeji 2026
Všetky správy
Podľa riaditeľky ÚMC Daniely Konečnej matky potrebujú bezpečné miesta, kde sa môžu stretávať s inými ľuďmi a cítia sa v nich bezpečne.
Autor TASR
Nitra 26. mája (TASR) - Sociálna izolácia, chýbajúce financie či nikdy sa nekončiaca starostlivosť sú len niektoré z problémov, ktoré musia riešiť matky na materskej dovolenke. Vyplýva to z dát, ktorými sa zaoberali zástupcovia materských centier počas stretnutia na Mestskom úrade v Nitre. Únia materských centier (ÚMC) tu spolu so samosprávou hľadala možnosti, ako matkám a mladým rodinám pomôcť a zvýšiť kvalitu ich života.
Podľa riaditeľky ÚMC Daniely Konečnej matky potrebujú bezpečné miesta, kde sa môžu stretávať s inými ľuďmi a cítia sa v nich bezpečne. „Na to slúžia práve materské centrá a my chceme, aby fungovali čo najlepšie. Aby v nich mamičky so svojimi deťmi mohli tráviť čas príjemne, aby tu našli psychickú podporu, mohli zdieľať svoje skúsenosti a prípadne sa mohli stretnúť aj s poradenstvom,“ povedala Konečná.
Analytička a expertka na verejné politiky Ida Želinská pripomína, že nástup na materskú dovolenku je obrovskou zmenou, ktorou sa u matky mení úplne všetko. „Mení sa ich sociálne okolie a začína sa obdobie intenzívnej nepretržitej starostlivosti. To nie sú iba tie tri roky, počas ktorých sú matky vyradené z pracovného trhu, to je aj následná dlhoročná starostlivosť,“ skonštatovala.
Podľa jej slov sa už na Slovensku opatera detí počas prvých troch rokov dieťaťa postupne rozkladá medzi otcom a mamou. „Napríklad na materskú dovolenku chodí v tejto chvíli už 25 až 30 percent mužov. Ale na následnú rodičovskú dovolenku už iba päť až sedem percent mužov, a keď sa pozrieme na to, koľko mužov berie opatrovateľský príspevok, tak klesáme až niekde k trom až štyrom percentám,“ priblížila Želinská.
Zozbierané dáta podľa expertky ukazujú, že materstvo u mnohých žien vedie k markantnému zúženiu ich sociálneho sveta. Podľa výskumu 34 percent žien hovorí, že sú na materskej dovolenke izolované a viac ako polovica z nich uviedla, že strácajú pracovnú identitu.
„Takmer 80 percent žien hovorí, že ich materstvo je podrobené silným tlakom zvonku. Sú to tlaky na to, aby boli dokonalé, aby nezlyhávali, aby robili všetko správne. Následne to u nich vyvoláva pochybnosti, či svoje materstvo zvládajú správne. Materstvo sa stalo niečím, čo si mnohí dovolia hodnotiť a následne tlačia ženy ´do kúta´, keď im hovoria, aké majú byť a ak takými nie sú, tak sú zlé matky. Popri častej sociálnej izolácii to potom pôsobí ako bič na sebavedomie matiek,“ skonštatovala Želinská.
Popritom veľa žien zápasí v prvých rokoch materstva s popôrodnými depresiami, so smútkom a ďalšími problémami. „Často balansujú na hrane. Niekedy nechcú hneď vyhľadať odbornú pomoc, ale potrebujú skôr socializáciu, bezpečné miesta stretnutí a na to slúžia aj materské centrá. Je dôležité, aby tieto zariadenie samospráva čo najviac podporovala. Napríklad v Prešove bude pre sprievod dieťaťa bezplatná doprava. Treba sa rozprávať o tom, ako mestá a obce pomôžu s financovaním energií, ako dokážu začleniť materské centrá do svojich programov, ako dokážu vytvoriť ten priestor, ktorý matky s deťmi potrebujú,“ doplnila Želinská.
Podľa riaditeľky ÚMC Daniely Konečnej matky potrebujú bezpečné miesta, kde sa môžu stretávať s inými ľuďmi a cítia sa v nich bezpečne. „Na to slúžia práve materské centrá a my chceme, aby fungovali čo najlepšie. Aby v nich mamičky so svojimi deťmi mohli tráviť čas príjemne, aby tu našli psychickú podporu, mohli zdieľať svoje skúsenosti a prípadne sa mohli stretnúť aj s poradenstvom,“ povedala Konečná.
Analytička a expertka na verejné politiky Ida Želinská pripomína, že nástup na materskú dovolenku je obrovskou zmenou, ktorou sa u matky mení úplne všetko. „Mení sa ich sociálne okolie a začína sa obdobie intenzívnej nepretržitej starostlivosti. To nie sú iba tie tri roky, počas ktorých sú matky vyradené z pracovného trhu, to je aj následná dlhoročná starostlivosť,“ skonštatovala.
Podľa jej slov sa už na Slovensku opatera detí počas prvých troch rokov dieťaťa postupne rozkladá medzi otcom a mamou. „Napríklad na materskú dovolenku chodí v tejto chvíli už 25 až 30 percent mužov. Ale na následnú rodičovskú dovolenku už iba päť až sedem percent mužov, a keď sa pozrieme na to, koľko mužov berie opatrovateľský príspevok, tak klesáme až niekde k trom až štyrom percentám,“ priblížila Želinská.
Zozbierané dáta podľa expertky ukazujú, že materstvo u mnohých žien vedie k markantnému zúženiu ich sociálneho sveta. Podľa výskumu 34 percent žien hovorí, že sú na materskej dovolenke izolované a viac ako polovica z nich uviedla, že strácajú pracovnú identitu.
„Takmer 80 percent žien hovorí, že ich materstvo je podrobené silným tlakom zvonku. Sú to tlaky na to, aby boli dokonalé, aby nezlyhávali, aby robili všetko správne. Následne to u nich vyvoláva pochybnosti, či svoje materstvo zvládajú správne. Materstvo sa stalo niečím, čo si mnohí dovolia hodnotiť a následne tlačia ženy ´do kúta´, keď im hovoria, aké majú byť a ak takými nie sú, tak sú zlé matky. Popri častej sociálnej izolácii to potom pôsobí ako bič na sebavedomie matiek,“ skonštatovala Želinská.
Popritom veľa žien zápasí v prvých rokoch materstva s popôrodnými depresiami, so smútkom a ďalšími problémami. „Často balansujú na hrane. Niekedy nechcú hneď vyhľadať odbornú pomoc, ale potrebujú skôr socializáciu, bezpečné miesta stretnutí a na to slúžia aj materské centrá. Je dôležité, aby tieto zariadenie samospráva čo najviac podporovala. Napríklad v Prešove bude pre sprievod dieťaťa bezplatná doprava. Treba sa rozprávať o tom, ako mestá a obce pomôžu s financovaním energií, ako dokážu začleniť materské centrá do svojich programov, ako dokážu vytvoriť ten priestor, ktorý matky s deťmi potrebujú,“ doplnila Želinská.
