< sekcia Regióny

Obec Nižný Slavkov si pripomína 800. výročie prvej písomnej zmienky

Margita Marčišovská sa pred 82 rokmi narodila v Nižnom Slavkove. Spomína si, že vtedy stáli v obci samé drevenice. Na snímke pani Margita ukazuje na jednu takúto drevenicu, ktorú si upravil jeden z chatárov. Foto: TASR/Ján Lašák

Dedina medzi Šarišskou vrchovinou, Levočskými vrchmi a Bachurňou zažila tatárske plienenie, nemeckú kolonizáciu, náboženské nepokoje, epidémie či iné katastrofy.

Nižný Slavkov 26. júla (TASR) – Obyvatelia obce Nižný Slavkov, okres Sabinov, ktorá leží na hraniciach spišského a šarišského regiónu, si práve dnes pripomínajú 800. výročie prvej písomnej zmienky.

Názov tejto obce bol pravdepodobne odvodený od majiteľa usadlosti a dal sa chápať ako Slavkova dedina. V priebehu existencie obce sa niekoľkokrát menil, vždy však išlo o slovenské či maďarské ekvivalenty.

Prvá písomná zmienka pochádza z roku 1214, kedy už vraj na tomto mieste stál kostol sv. Anny, ktorý je dnes ako kaplnka súčasťou novšieho farského kostola. Okrem toho tu v tom čase bolo aj 12 rodinných domov.

Dedina medzi Šarišskou vrchovinou, Levočskými vrchmi a Bachurňou zažila tatárske plienenie, nemeckú kolonizáciu, náboženské nepokoje, epidémie či iné katastrofy. Napriek tomu všetkému mala v roku 1905 okolo 1350 obyvateľov.

Históriu obce nepochybne dokumentuje aj stará, tzv. Sedliacka dedina, kde sa ešte aj dnes nachádzajú pozostatky starých senníkov. V doline Čierneho močiara ich bolo vraj tak veľa, že okoloidúcim pripomínali skutočnú dedinu a veľakrát sem zablúdili aj drotári či iní remeselníci, ktorí prišli ponúknuť svoje služby.

Medzi ľuďmi sa však povráva, že dedina stála o niekoľko kilometrov ďalej, v lokalite, ktorú dnes nazývajú Starý mlyn. Či to mala byť pôvodná dedina, alebo nejaká iná, sa nevie.

"Starí ľudia rozprávali, že dedina sa volala Ľaľatkov a že sa prepadla, ale či je to pravda, to nikto nevie. Keď sme tam chodili pásť kravy, tak sme si na obed ľahli na trávu a počúvali sme, či sa neozývajú kostolné zvony z prepadnutej dediny," spomína si 82-ročná dôchodkyňa Margita Marčišovská.

K tejto lokalite sa viaže aj ďalšia príhoda, ktorú si ľudia odovzdávajú z generácie na generáciu. Ondrej Kožár spomína, ako mu otcov brat rozprával, prečo dnes v strede Nižného Slavkova stojí kostol.

"Keď Ľaľatkov vzala veľká voda, žena s deckom nemala kde utiecť, tak vyšla na strechu dreveného kostola ku krížiku. Neskôr ju vraj našli utopenú a v rukách mala dieťa a kríž. Preto na tom mieste postavili 12 bratia kostol," hovorí rodák z dediny.

Niekoľko kilometrov od obce Nižný Slavkov stál roky starý mlynský kameň, ktorý nedokončil kamenársky majster pre tamojší mlyn. Odhaduje sa, že môže mať niekoľko sto rokov. Starosta obce Jozef Kamenický vysvetľuje, že kameň dali previezť do stredu obce , aby pripomínal ľuďom dávnu históriu.
Foto: TASR/Ján Lašák


Nedokončený mlynský kameň

"Je to mlynský kameň, nejaký majster ho začal vysekávať, ale v jednej časti praskol a preto ho nechal na mieste. Pravdepodobne mohol byť pripravovaný pre starý mlyn v doline Čierneho močiara," hovorí starosta obce Jozef Kamenický.

Starší obyvatelia si kameň pamätajú, keď chodili na lúky pásť dobytok, tak na kameni hrali karty alebo pri ňom opekali slaninu. Teraz niekoľko metrických centov vážiaci kameň s priemerom okolo 1,5 metra naaranžovali do stredu dediny, aby domácim i návštevníkom pripomínal kus ich histórie.

Nedávnu históriu obce pripomínajú staré drevenice

Napriek tomu, že dejiny obce Nižný Slavkov, okres Sabinov, siahajú až do 13. storočia, jej históriu spred niekoľkých storočí stále pripomínajú staré drevenice. Tie stoja v podstate po celej dedine, ale na väčšine z nich sa už podpísal zub času.

Podľa záznamov obecného úradu je v súčasnosti v tejto dedine s viac ako 800 obyvateľmi takmer 80 neobývaných domov, z ktorých väčšinu tvoria práve drevenice. V jednom z takýchto drevených príbytkov sa pred 82 rokmi narodila aj pani Margita Marčišovská.

Dôchodkyňa si spomína, ako si kedysi žili v podhorskej dedinke, kde sa pred vojnou hlavne gazdovalo. Na živobytie sa tu vraj robilo ťažko, lebo polí bolo málo a aj tie boli v svahoch. Z mladosti si pamätá hlavné prekrásne lúky a drevenice.

V obci Nižný Slavkov je asi 80 neobývaných domov, väčšinu tvoria staré drevenice, ktorých sa však ľudia nechcú zbaviť, ale nechávajú ich pre svojich potomkov.
Foto: TASR/Ján Lašák


"Za mojej mladosti tu boli všetko drevenice, možno len tri domy boli murované, čo mali väčší gazdovia. Nebolo tu žiadneho plota, že by tu boli ohradené dvory, každý mohol prejsť kadiaľ chcel pomedzi drevenice," hovorí pani Margita.

Neobývané domy však nikto nepredáva. Na jednej strane majú pravdepodobne veľa majiteľov, pretože ich potomkovia zdedili a na druhej strane, starší ľudia ich nechávajú pre svoje deti. Veria, že si ich postupne poopravujú možno na chalupy a aspoň takto priľnú k rodnej dedine.

Ľudia tu chovali kone, kravy, ovce a voly, prasce či hydinu, tak, aby mal každý pre seba, čo potrebuje. Vraj ani do družstva sa tu po vojne veľmi neagitovalo, lebo o polia v kopcoch nemali socialistickí družstevníci veľký záujem.

"Keď som mala 10 rokov, už o piatej ráno som vstávala a utekala som pásť kravy. To bol život inakší ako teraz. Aj keď sa chudobne žilo, veľa sa robilo, ale ľudia si jeden druhého vážili," hovorí dôchodkyňa.

Spomína si, ako bolo veselo na dedine, hlavne po tom, keď sa skončili celodenné roboty. Povychádzali pred domy na cestu a hocikedy sa tu strhla tancovačka.

"Prišli dievčatá a chlapci s harmonikou a už sa spievalo a tancovalo. Nevadilo, že boli ustatí z roboty a bol všedný deň. V nedeľu poobede, ako sme vyšli z kostola, sme sa poschádzali na Kamence a bolo veselo, tak že sa chodili na nás aj staré babky pozerať," doplnila pani Margita.

Staré zvyky, ako si na ne pamätajú ľudia z Nižného Slavkova sa podarilo uchovať aj vďaka speváckej folklórnej skupine Slavkovianka. Pozbierali staré pesničky z okolia, nacvičili pásma dokumentujúce svadbu, krstiny či ďalšie udalosti a tie pri rôznych príležitostiach posledných desať rokov predvádzajú na podujatiach.

Zaľúbenie v tejto obci našiel i Peter Valdman, prešovský lekár, ktorý tú oddychuje a trávi voľné chvíle. "Do tejto drevenice chodíme už 35 rokov. Sú tu dobrí ľudia, dobrý vzduch a ticho, to, čo ja potrebujem," dodáva s úsmevom.

Freska svätého Krištofa

Najstaršou pamiatkou obce Nižný Slavkov, okres Sabinov, je rímskokatolícky kostol Narodenia Panny Márie. Podľa historických záznamov sa prvá zmienka o farnosti v tejto dedine datuje až do roku 1214.

Bohatý duchovný život v obci potvrdzuje aj prícestná Kaplnka svätej rodiny, ktorá stojí pri vstupe do Nižného Slavkova zo susednej Brezovičky. Postavili ju ako spomienku na tatárske vpády.
Foto: TASR/Ján Lašák
Ľudia, ktorí budú prechádzať touto dedinou, na pomedzí Šarišskej vrchoviny, Bachurne a Levočských vrchov, však už onedlho budú môcť obdivovať zreštaurovanú fresku sv. Krištofa. Tú objavili pred rokom stavbári pri veľkej oprave kostola. Ako pripomenul miestny farár Ľubomír Vaňo, nástenná maľba sa stala stredobodom veľkého záujmu pamiatkarov i verejnosti.

"Je tam postava sv. Krištofa, ktorý drží nejakú palicu alebo vetvičku, prechádza cez rieku a na pleci nesie malého Ježiša. Hlavná jeho črta je, že je patrónom pocestných," vysvetlil farár.

Spresnil, že obraz je necelých päť metrov vysoký a široký viac ako 2,5 metra. Jeho reštaurovanie prebieha vo viacerých fázach. Dielo neznámeho majstra, pravdepodobne zo 14. storočia, by sa v plnej kráse mohlo zaskvieť na jeseň tohto roka. Opäť ho budú vídať najmä cestujúci na ceste spájajúcej Spiš so Šarišom.

Veľkou rekonštrukciou prechádza samotný kostol, ktorý bol už značne poškodený, na reštaurátorské práce prispelo ministerstvo kultúry.

"Náboženský život našich predkov a súčasníkov dokumentuje aj niekoľko kaplniek v našej obci a blízkom okolí. Napríklad je to Kaplnka sv. Jána Nepomuckého, ktorá tiež prechádza rekonštrukciou," uviedol miestny duchovný.

Ďalšia kaplnka je zasvätená svätej Anne, ktorá je dnes súčasťou farského kostola. V neposlednom rade si návštevníci tejto obce môžu všimnúť nápadnú prícestnú kaplnku pri vstupe do dediny, smerom od Brezovice. Ide o Kaplnku svätej rodiny, veriacim má pripomínať ťažké tragické časy z obdobia tatárskych vpádov na toto územie. Na druhej strane, pri vstupe do obce, víta pútnikov Kaplnka sv. Jána, apoštola.

Delegácie 12 Slavkovov z Európy sa stretnú na východe Slovenska

Nápad zorganizovať veľké stretnutie obcí a miest v Európe, ktoré majú vo svojom názve meno Slavkov, prišiel z Poľska. Predstavitelia mestečka Slawków s takmer 7000 obyvateľmi sa rozhodli, že obohatia spoločenské a kultúrne vzťahy a vytvoria tradíciu, ktorá by sa rozšírila po strednej Európe.

"Na prvom stretnutí sa zúčastnili zástupcovia štyroch obcí a postupne sa to rozširovalo, my sme na ňom však neboli. Zapáčila sa nám tá myšlienka a o rok sme sa pridali. Tento rok má Nižný Slavkov významné jubileum a preto máme tú česť organizovať 29.-31. augusta 2014 stretnutie u nás," konštatoval starosta obce Nižný Slavkov Jozef Kamenický.

Vysvetlil, že podľa ich zistení je v strednej Európe dovedna 12 obcí a miest, ktoré majú vo svojom názve Slavkov. Päť z nich je na Slovensku, rovnaký počet v Česku a po jednom je v Poľsku a Maďarsku. Tento rok ide v poradí o siedme stretnutie Slavkovov.

"Zatiaľ sa stretáva 11 zástupcov a očakávame, že sa pridajú aj predstavitelia maďarského mestečka Abádzalók, ktoré je mimochodom najmladším Slavkovom spomedzi všetkých," vysvetľuje starosta.
Zdôrazňuje, že všetky tieto obce a mestečká majú k sebe veľmi blízko a preto sa dobre rozvíjajú aj ich vzťahy, ktoré sú nadštandardné.

"Diskutujeme o starostiach a problémoch, ktoré nás trápia a hovoríme aj o praktických riešeniach, pretože každý z nás má iné skúsenosti, takže je tu priestor, aby sme sa navzájom poučili. Dôležité je aj to, že sa oboznámime s kultúrou našich partnerov alebo možnosťami na turistiku či podnikanie," hovorí Kamenický.

Tam, kde sa koná stretnutie, je vždy pre návštevníkov pripravený kultúrny program, akoby malý festival, kde sa prezentujú zvyky, história i súčasnosť nielen konkrétneho Slavkova, ale i jeho okolia. Nie je preto výnimkou, že sa na stretnutí objaví napríklad viacej folklórnych súborov z okolia.

Okrem toho sa domáci vždy snažia predviesť niečo špecifické zo svojich zvykov či histórie. Je preto len prirodzené, že na stretnutí v Slavkove u Brna sa domáci predstavili ukážkou z historických bojov cisárskych armád. A čo bude tento rok v Nižnom Slavkove?

"Pôjdeme sa pozrieť do prírody, našu Slavkovskú dolinu a Čierny močiar. Budeme hovoriť o našich víziách a spolupráci, popoludní máme folklórne slávnosti v areáli amfiteátra, vystupovať budú naše a zahraničné súbory z Poľska, Česka a Ukrajiny," doplnil starosta obce.

Nebudú chýbať ani prezentácie kulinárskych špecialít z regiónu, ktoré budú degustovať hostia z pozvaných Slavkovov. Kuchári, pekári a cukrári budú jedlá pripravovať v krojoch.

Obec v posledných rokoch investovala do rozvoja milióny eur

Obec Nižný Slavkov v Sabinovskom okrese nemyslí iba na minulosť, ale hľadí aj do budúcnosti. S úspechom sa im podarilo implementovať niekoľko projektov a tak sa dnes môžu pochváliť zrevitalizovaným centrom obce, opravili časť chodníkov a zmodernizovali školu.

Najmä projekt zníženia energetických nákladov na prevádzku základnej školy by mohli tejto dedine závidieť aj susedné obce. Je tu škola pavilónového typu a preto si náklady na prevádzku vyžadovali veľa peňazí. Za 1,03 milióna eur sem namontovali novú technológiu.

"Základná škola s materskou školou bola vytápaná na tuhé palivo, zvyčajne to bolo čierne uhlie, koks a spotreba paliva bola veľmi vysoká. Nainštalovali sme dva nové kotle na štiepku a tie podstatne zvýšili účinnosť a medzitým sme implementovali ďalší projekt za takmer pol milióna a z toho sme zateplili budovy a vymenili okná," hovorí starosta obce Jozef Kamenický.

Dodal, že výdavky na energie klesli o takmer polovicu, ale predovšetkým sa zlepšilo životné prostredie, pretože sa už nemusí kúriť uhlím.

"Lepšie to je, aj čistejšia robota. Boli tu staré kotle na uhlie, tak som vstával o polnoci, aby bolo teplo a teraz chodím na pol piatu. Prídem, skontrolujem, dohádžem štiepku. Obecný úrad má traktor, svoj štiepkovač a chodia do lesa, naštiepu také drevo čo nie je úžitkové," vysvetľuje školník Anton Žihala.

Ďalších takmer milión eur z eurofondov investovala obec do regenerácie centra. Opravili chodníky, komunikácie, vznikli nové autobusové zastávky, ale aj obecný amfiteáter s detským ihriskom.

Starosta pripomína, že pred niekoľkými rokmi sa im vďaka nórskym fondom podarilo opraviť aj časť regulácie na Slavkovskom potoku, na čo získali 459.000 eur. Potok si však po minuloročnej prietrži mračien vyžiada ďalšie opravy.

Po dobrých skúsenostiach s drevnou štiepkou by sa chceli pustiť aj do modernizácie budovy obecného úradu a jeho celkovej rekonštrukcie. Okrem toho majú naplánovanú aj opravu požiarnej zbrojnice.