Quantcast
< sekcia Regióny

Nová kniha o Šuňave približuje aj zaniknuté dediny a nápis na skale

Na snímke pohľad na Park dvoch morí vo Vyšnej Šuňave s Kostolom svätého Mikuláša v Šuňave. Foto: TASR/Oliver Ondráš

Nižná Šuňava sa podľa zistení vyvinula v 14. storočí na území štiavnických cistercitov a v písomných prameňoch sa spomína už v roku 1398.

Šuňava 5. augusta (TASR) – Obec Šuňava a jej okolie v okrese Poprad približuje z rôznych pohľadov nová kniha. Pod názvom Šuňava – prírodný klenot pod Tatrami obsahuje aj nové zaujímavosti z dejín tohto regiónu a vysvetlenia niektorých miestnych "záhad". Publikáciu slávnostne predstavia v rámci nedeľňajšieho (7. 8.) Dňa obce Šuňava.

Kniha sa venuje aj existencii dvoch stredovekých dedín ležiacich v blízkosti Vyšnej Šuňavy, ktoré zanikli v 15. storočí. Verejnosti sú tieto archeologické lokality známe pod názvami Šoldov a Hrachovisko. V minulosti sa riešila otázka, či nešlo len o osady a aké boli ich stredoveké názvy. "Najnovší výskum ukázal, že to boli dve plnohodnotné stredoveké dediny, ktoré ležali v priestore medzi Štrbou, Vyšnou Šuňavou a Važcom. Kniha uvádza aj ich názvy, v prípade polohy Hrachovisko sa dedina nazývala Telhava a v polohe Šoldov sa nazývala Vyrtus, druhý názov z neskoršieho obdobia bol Clipeis," uviedol pre TASR historik a spoluautor publikácie Miroslav Števík. Dediny zanikli podľa neho v období, keď zanikalo najviac sídiel vzhľadom na nepriaznivé klimatické pomery.

Ďalšou dlho nezodpovedanou otázkou bol starý nápis na skale, ktorý sa nachádza na pomedzí obcí Šuňava a Lučivná. Publikácia objasňuje, že nápis zahŕňa meno spišského biskupa Jozefa Bélika a bol vyhotovený v roku 1833 v rámci procesu vytyčovania hraníc štiavnického panstva. "Nápis v latinskom jazyku hovorí o tom, že tadiaľto vedie hranica medzi Lučivnou a Nižnou Šuňavou. Bolo to za pôsobenia spišského biskupa, a tak je tam aj jeho meno," doplnil Števík.

Nižná Šuňava sa podľa zistení vyvinula v 14. storočí na území štiavnických cistercitov a v písomných prameňoch sa spomína už v roku 1398. V stredoveku stál vo Vyšnej Šuňave Kostol sv. Mikuláša, v Nižnej Šuňave Kostol sv. Šimona a sv. Júdu. Nižná Šuňava v závere stredoveku spustla a k jej obnove došlo počas 16. storočia. Nové výskumy ukázali, že v roku 1729 bol na jej území vystavaný drevený Kostol Všetkých svätých. V roku 1765 na mieste vybudovali kamenný barokový kostol, ktorý tam stojí dodnes.

Publikáciu Šuňava – prírodný klenot pod Tatrami, ktorá približuje aj prírodné pomery tohto územia, vydala obec v slovensko-anglickej verzii. Autormi okrem Števíka sú Matúš Hyžný, Denis Kuzl a Katarína Žlkovanová, zostavovateľom je Matúš Hudák.