Banská Štiavnica 15. septembra (TASR) - V čase, keď pred 30 rokmi Československo už niekoľko dní burcovali revolučné nálady, sa odpor voči vtedajšiemu režimu vyhrotil aj v Banskej Štiavnici. V novembri 1989 sa v Banskej Štiavnici konal týždeň divadiel. "Jedno z divadiel, ktoré tu bolo z Brna, neodohralo svoje predstavenie, ale začalo diskusiu ohľadne režimu, prečítalo základné politické požiadavky vrátane zrušenia vedúcej úlohy komunistickej strany," hovorí Juraj Paučula, ktorý bol v tom čase vedúcim miestneho Klubu mládeže Rubigall. "Bol to veľmi zaujímavý moment, bola to taká iskra, štart", podotkol.

Ako spomína, do Banskej Štiavnice sa prisťahoval len dva roky pred prevratom. Vďaka jeho predchádzajúcim skúsenostiam sa stal vedúcim klubu, čo mu otvorilo väčšie možnosti na organizovanie undergroundových koncertov a predstavení, ktoré reflektovali pomery hlbokého socializmu. "Bol som v centre mesta, takže som začal spolu s ďalšími organizovať prvé masové zhromaždenie a následne generálny štrajk."

Na Námestí sv. Trojice rečnili aj rodáci Magda Vášáryová či Anton Hykisch. S Paučulom sa do revolučných aktivít zapájali aj ďalší: Oľga Kuchtová, Juraj Čabák, Ľudovít Kaník či Soňa Lužinová.

Paučula hovorí, že pri zakladaní VPN vznikla veľmi kuriózna situácia. "Keďže som poznal niektorých ľudí, mal som predstavu o tom, kto by mohol byť jadrom založenia VPN. Tak som obtelefonoval niektorých ľudí, že večer po generálnom štrajku založíme VPN. Lenže táto informácia sa omylom dostala na verejnosť a na zakladanie prišlo viac ako sto ľudí," skonštatoval.

Chaotickú situáciu sa nakoniec podarilo dostať pod kontrolu a v závere ostala na stretnutí asi tridsiatka ľudí. "Začali sme tým, že odsúhlasíme 12 požiadaviek VPN. Dal som hlasovať, ale nie všetci hlasovali, keďže sa nám do tej tridsiatky dostal aj predseda mestského výboru strany a ďalší komunisti. Museli sme ich preto vylúčiť," spomína na revolučné dni Paučula. Vo svojich aktivitách pokračovali a začali vydávať lokálne noviny s názvom Štiavnická verejnosť. "Robili sme ich na kolene, tlačili sme ich na lesníckej škole," dodal.

Kooptovanie do vedúcich pozícií úradov, ktoré nasledovalo v nasledujúcich mesiacoch, hodnotí po rokoch nešťastne. "Môj syn mi doteraz vyčíta, že sme túto situáciu nezvládli, a že sme sa neujali tejto aktivity. Zachovali sme sa podľa neho ako idealisti, ktorí si hovoria: my to nevieme, musíme na to nájsť niekoho, kto to vie lepšie. To isté sa dialo na česko-slovenskej úrovni. Moc nakoniec prevzali deti papalášov, prezlečení komunisti alebo rôzni eštebáci," zhodnotil jeden z hlavných aktérov revolučných aktivít v Banskej Štiavnici.