Veľké Kapušany 25. novembra (TASR) – Verejné zhromaždenia na námestí pred Kultúrnym domom vo Veľkých Kapušanoch spred 30 rokov mali podľa jedného z popredných predstaviteľov miestnej i okresnej Verejnosti proti násiliu (VPN) fantastickú atmosféru. Spoločným zaspievaním slovenskej, maďarskej a českej hymny si obyvatelia národnostne zmiešaného mesta prejavili spolupatričnosť ako nikdy predtým, hovorí dnes 68-ročný Ladislav Papp. Rovnaké pocity eufórie odvtedy sám zažil len počas futbalových zápasov, v ktorých víťazí jeho obľúbené mužstvo.

Aj keď zápis z revolučných udalostí roku 1989 v mestskej kronike uvádza, že Veľké Kapušany až do 27. novembra "mlčali a čakali", Papp, v tom čase učiteľ na základnej škole tvrdí, že blížiaci sa pád socializmu cítil v meste už nejaký čas pred novembrom. "Už aj predtým odzneli také vety, že človek už nevedel, ako to tolerovať," povedal pre TASR. Ako príklad uviedol výrok straníckeho funkcionára počas verejnej schôdze strany, že "kto nie je v strane, nie je človek". Na znak svojho pohoršenia Papp ako nestraník zo sály odišiel. "Ešte šťastie, že nasledovalo to, čo bolo, lebo bohvie, čo by sa stalo," skonštatoval po rokoch. Za absurdnú a ľudsky neprijateľnú tiež považoval povinnosť uvádzať pri vypĺňaní žiackeho posudku k prihláške na strednú školu, či deti chodievajú do kostola.

Podobne podľa Pappových ďalších slov pravdepodobne vnímali atmosféru na sklonku režimu aj jeho nestranícki kolegovia. Aj na ich kabátoch sa po Pappovom vzore objavili trikolóry už počas týždňa bezprostredne nasledujúcom po piatku 17. novembra. Neskôr sa, ako tvrdí, práve na pôde Základnej školy P. O. Hviezdoslava vytvorilo silné VPN v rámci učiteľskej obce v regióne.

Ako o tom svedčí zápis v kronike mesta, na generálnom štrajku 27. novembra sa na námestí pred domom kultúry zúčastnilo okolo 2500 ľudí vrátane študentov stredných škôl a odborných učilíšť. V meste so 60 percentami obyvateľov maďarskej národnosti bolo podľa Pappa samozrejmosťou, že priestor na tribúne dostala i maďarčina. "Nevypískali nikoho, každého prijali, každý mohol vysloviť svoje. Škoda, že to človek nenahral," spomína na momenty plné emócií s tým, že viesť schôdzu ľudového fóra, na ktorej sa hovorilo dvojjazyčne, bolo pre potrebu prekladu často časovo náročné.

V rámci miestnej VPN sa podľa záznamov vyformovali pomerne rýchlo hneď dve maďarské vetvy Maďarská nezávislá iniciatíva a Együtélés, teda "spolužitie", ktoré stálo v koalícii s maďarským kresťansko-demokratickým hnutím. Národnostné otázky mali, ako uvádza kronika, zaznieť z tribúny už počas mítingu 1. decembra. "V mene obyvateľov maďarskej národnosti vystúpili Mikuláš Kossár, Alexander Fuksz, Bartolomej Gábor, rímskokatolícky farár, vo Veľkých Kapušanoch s požiadavkami, ako uznať maďarčinu za úradný jazyk, dvojjazyčné firemné tabule, dvojjazyčné názvy obcí a miest v Pobodroží a Použí, oddeliť južnú časť okresu Trebišov s maďarským obyvateľstvom a vytvoriť nový okres s okresným mestom Kráľovský Chlmec," uvádza kronika. Mesto Veľké Kapušany patrilo v tom čase do okresu Trebišov.

Najdôležitejšou úlohou, ktorá stála pred nositeľmi zmien bez ohľadu na národnosť, však bolo rovnako ako v ostatných mestách a okresoch na Slovensku vymeniť vedúcich pracovníkov na úradoch, školách a v podnikoch. Papp ako člen okresného výboru VPN tvrdí, že sa k nej snažili pristupovať citlivo. "Nerobili sme, ako sa hovorí, hlava-nehlava, ale rozumom. Podstata bola tú formu nájsť, nájsť cesty, ako má sa voliť," vysvetlil s tým, že niektorých riaditeľov škôl a podnikov v okrese ponechali.

Aj napriek búrlivým časom sa dejinné udalosti na sklonku 80. rokov vo Veľkých Kapušanoch i v celom okrese Trebišov odohrali podľa Pappových slov pokojne. Hovorí to aj napriek dvom výhražným listom, ktoré si v tom čase našiel v poštovej schránke, a príhody, keď sa ho cestou domov zo stretnutia okresného výboru VPN snažilo z cesty vytlačiť auto, charakteristické pre straníckych predstaviteľov tých čias, volga. Zastrašiť sa nenechal, cítil povinnosť "dotiahnuť veci do konca". "Išiel som do toho, aby zvíťazila demokracia. Vypočujeme každého a potom sa rozhodneme. Je to veľmi ťažké. Dodnes sa učíme," zaspomínal si Papp na obdobie Nežnej revolúcie.