Quantcast
< sekcia Regióny

NPR Stužica je najväčším bukovým pralesom na Slovensku

Ilustračné foto. Foto: TASR - Milan Kapusta

Aj keď je v NPR prevládajúcou drevinou buk dožívajúci sa 220 až 250 rokov, výraznou "kráľovnou" drevín je tu jedľa dosahujúca majestátne rozmery.

Stakčín 25. júna (TASR) – V najvýchodnejšom cípe Slovenska na slovensko-poľsko-ukrajinskom trojmedzí, pod kótou Kremenec (1210 m n.m.), sa nachádza najreprezentatívnejšia zložka najväčšieho spomedzi štyroch slovenských komponentov svetového prírodného dedičstva Staré bukové lesy a pralesy Karpát a iných regiónov Európy, Stužica – Bukovské vrchy. Národná prírodná rezervácia (NPR) Stužica je ukážkou primárnych pralesov z poľadovej doby, kde stromy dosahujú vek na hranici svojho dožitia. Prales s 250-ročnými bukmi a 400-ročnými jedľami, ktorý poskytuje domov všetkým veľkým šelmám žijúcim v slovenských lesoch, je vďaka turistickým chodníkom dobre prístupný aj verejnosti. Pre TASR to potvrdila Iveta Buraľová zo Správy Národného parku (NP) Poloniny.

Jadrová zóna najväčšieho komponentu zapísaného v zozname prírodného dedičstva UNESCO na Slovensku zaberá 1742,26 hektára (ha), ochranné pásmo tvorí 5694,11 ha. Samotná NPR Stužica s rozlohou 761,43 ha je najväčším slovenským pralesom. "Na takej rozsiahlej ploche človekom nenarušený pôvodný les predstavuje ukážku toho, ako vyzerali lesy v minulosti v podobných stanovištných podmienkach v rámci daného vegetačného stupňa na našom území," vysvetlila Buraľová.

Aj keď je v NPR prevládajúcou drevinou buk dožívajúci sa 220 až 250 rokov, výraznou "kráľovnou" drevín je tu jedľa dosahujúca majestátne rozmery. "Pri jedli bol nameraný najhrubší obvod kmeňa 392, pri buku 322 centimetrov," konkretizovala environmentalistka. Podotkla, že v stužickom pralese sa vyskytujú aj viaceré cenné listnáče ako jaseň štíhly, brest horský a predovšetkým javor horský, ktoré je v súčasnosti možné vidieť už len zriedkavo na málo početných miestach. Okrem všetkých veľkých šeliem zaznamenali v prastarom lese aj zubra hrivnatého a dokonca aj losa mokraďového.

Komponent Stužica – Bukovské vrchy je dobre prístupný po turistických chodníkoch. "Cez lokalitu prechádza červený turistický chodník, najstarší turistický chodník v Poloninách. Začína v Novej Sedlici, vedie stužickým pralesom. V miestach, kde schádza k stužickej rieke, prechádza starým násypom niekdajšej lesnej úzkokoľajky, ktorá tu bola v prevádzke v rokoch 1941 až 1944," priblížila Buraľová. Táto trasa stúpa až na trojhraničný Kremenec a po slovensko-poľskej hranici prechádza hlavným karpatským hrebeňom.

Aj ďalšie dva turistické chodníky začínajú v Novej Sedlici. Zelený vedie cez lokalitu Poľana na slovensko-poľskú hranicu, na kótu Čierťaž (1071 m n.m.), žltý chodník návštevníka vyvedie tiež na slovensko-poľskú hranicu, na Riabu skalu (1167 m n.m.). Podľa environmentalistky mu ponúkne "nádherné panoramatické výhľady". "Trasu zatraktívňujú miesta, ako sú Lúka Medovej baby so sedem metrov vysokou drevenou plastikou, rybník Na mlákach pri takzvaných Grófskych chyžkách či obdivuhodný pralesovitý porast v NPR Jarabá skala," ozrejmila Buraľová.

Obľúbeným turistickým východzím bodom je aj obec Runina. Odtiaľ vedie zelený turistický chodník na vrcholy Ďurkovec (1189 m n.m.) a Pľaša (1163 m n.m.), medzi ktorými sa rozprestierajú najkrajšie poloninské lúky. Lákavým zastavením na trase je pútnické miesto Tri studničky.

Slovenská časť komplexu Starých bukových lesov a pralesov Karpát a iných regiónov Európy s celkovou rozlohou jadrovej zóny približne 4450 ha, sa nachádza na území NP Poloniny a CHKO Vihorlat. Okrem Stužice – Bukovských vrchov ju tvorí Havešová, Vihorlat, Udava a Rožok.