Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Streda 18. november 2026Meniny má Eugen
< sekcia Regióny

Obec Šterusy trápi sucho a prívalové dažde, budujú retenčné opatrenia

Na snímke prípravné práce na zabezpečnie proti prívalovým dažďom v rámci brífingu Inštitútu aplikovanej ekológie DAPHNE na tému Ako na sucho a prívalové dažde v slovenských obciach v obci Šterusy v stredu 18. novembra 2026. Foto: TASR - Lukáš Grinaj

Obec má dve kritické lokality, z ktorých sa pri intenzívnych zrážkach voda dostáva do zastavaného územia.

Šterusy 18. novembra (TASR) - Striedanie sucha a prívalových dažďov, ktoré spôsobujú lokálne záplavy, trápi aj obec Šterusy v okrese Piešťany. Inštitút aplikovanej ekológie Daphne spolu s obcou realizujú opatrenia za približne 50.000 eur na spomalenie odtoku dažďovej vody a zvýšenie schopnosti krajiny zadržiavať ju. TASR to uviedol v stredu na mieste prác riaditeľ inštitútu Ján Šeffer.

Obec má dve kritické lokality, z ktorých sa pri intenzívnych zrážkach voda dostáva do zastavaného územia. „V letných mesiacoch, keď prídu veľké prívalové dažde, sa voda nezachytí a vnikne nám do dediny. Koryto potoka sa naplní a potom sa vylieva, pričom občanom vytápa domy a poškodzuje majetok,“ uviedol pre TASR starosta Šterús Štefan Madunický.



Podľa manažérky Daphne Pavly Lényiovej sú problémy spojené aj s historickými zmenami krajiny. Kým kedysi ju tvorila mozaika menších polí, sadov a medzí, po kolektivizácii a intenzifikácii poľnohospodárstva ubudlo prirodzených prvkov spomaľujúcich odtok vody. „Máme oveľa menej prirodzených bŕzd, ktoré v prípade dažďa umožňujú postupné vsakovanie vody, aby do dediny nestiekol priveľký objem,“ uviedla pre TASR.

Nad kostolom sa nachádza suchý polder, z ktorého voda pri dažďoch odtekala do obce a opakovane zaplavovala pivnice a domy. Poľnohospodárske výrobné a obchodné družstvo Kočín už v okolí vysialo trávnu zmes na spomalenie odtoku.

Pod poldrom vybudujú kamenný vývar a dve záchytné kapsy vyplnené kamenivom. Majú spomaliť vodu, obmedziť eróziu a podporiť vsakovanie. Ich celkový objem bude približne 300 kubických metrov, využiteľná kapacita asi 150 kubických metrov. Prebytočná voda odtečie do existujúceho kanála.

Ako doplnil Šeffer, toto riešenie je v podstate poloprevádzkový experiment. „Prišli sme na nápad vybudovať kapsy, ktoré budú zasypané kamenivom a na povrchu bude hrubý štrk. Kamenný vývar spomalí tok vody a časť vody sa bude môcť aj vsakovať,“ skonštatoval.

Pred sprevádzkovaním bude potrebný statický posudok valu a úprava výtokovej rúry. „Nehovoríme, že keď príde tisícročná voda, takéto opatrenia zachytia všetku vodu. To určite nie. Ale čo by sa malo stať, je, že by do dediny nemala tiecť špinavá voda, teda pôda z poľa,“ dodal.

Na hornom konci obce plánujú v roku 2027 vybudovať tri suché poldre s gabionovými stenami. V lesoch nad Šterusmi vzniknú menšie vodné plochy a mokrade, ktoré zadržia vodu a vytvoria prostredie pre obojživelníky a vodný hmyz.

Práce sú prvou etapou obnovy krajiny. Finančne sú podporené z programu Life Európskej únie a Nadáciou VÚB. Daphne chce v roku 2027 pokračovať ďalšími vodozádržnými a protieróznymi opatreniami v projekte Life Will - Voda v krajine a pôde.