Referendum 2026
Všetky správy
Archeológovia v tábore našli telá rímskych vojakov v studniach, priekopách i provizórnych hroboch.
Autor TASR
,aktualizované Šurany 17. júla (TASR) - V priestoroch budúceho Industrial Parku v Šuranoch objavili archeológovia prvý rímsky vojenský pochodový tábor na Ponitrí. Vedci z Archeologického ústavu SAV ho datujú do druhej polovice druhého storočia nášho letopočtu, do obdobia markomanských vojen v časoch panovania Marka Aurélia.
Podľa riaditeľa Archeologického ústavu SAV Mateja Ruttkaya ide o nález celoeurópskeho významu, ktorý je výnimočný nielen samotnou existenciou tábora, ale aj možnosťou preskúmať takmer celú jeho plochu. Unikátny je aj tým, že sa v ňom podarilo zachytiť stopy boja medzi rímskymi vojakmi a germánskym obyvateľstvom. „Skutočnosť, že máme šancu preskúmať takmer celý tábor, nám v budúcnosti umožní odpovedať na otázky, ako tábor fungoval, kto s kým bojoval, ako dlho bol využívaný, ako sa v ňom žilo. Tie výsledky tak nebudú zaujímavé a významné iba pre Slovensko, ale pre celú Európu,“ zdôraznil Ruttkay.
Ako pripomenul, archeológovia vedeli, že sa v oblasti Ponitria v časoch markomanských vojen rímsky vojenský tábor musel nachádzať, ale až teraz sa ho podarilo objaviť. Tábor s rozlohou približne 7,4 hektára je podľa vedcov atypický. „Vymyká sa všetkým doteraz známym rímskym pravidlám výstavby vojenských táborov. Má nepravidelný tvar, nebol vybudovaný v blízkosti vodného toku ani na vyvýšenom mieste a jeho obranné priekopy sú na viacerých miestach neštandardné. Zachytili sme v ňom aj opevnený vstup typu clavicula, ktorý je prvý na území Slovenska,“ povedal archeológ Michal Cheben.
Mimoriadne významným objavom sú podľa vedcov dôkazy bojového stretu. Archeológovia v tábore našli telá rímskych vojakov v studniach, priekopách i provizórnych hroboch. „Kostry nesú stopy násilnej smrti vrátane sečných zranení, zlomenín a rozbitých lebiek. Na lokalite sa našli aj fragmenty ľudských tiel, samostatné lebky či časti končatín, ktoré naznačujú, že rímski vojaci sa stali obeťami brutálneho útoku,“ priblížil Cheben.
Doteraz bolo v rímskom vojenskom tábore objavených 18 celých tiel a množstvo ďalších kostrových pozostatkov. Vedci predpokladajú, že v tábore sa mohlo nachádzať približne 500 až 600 vojakov, pričom väčšia časť objektov ešte stále nebola preskúmaná. „Medzi nálezmi sú fragmenty rímskych brnení, časti prilieb, vojenská obuv s typickými železnými klinčekmi v podrážkach, luxusné spony či pozostatky koní. Mimoriadne vzácny je nález šupinového brnenia uloženého vedľa konských pozostatkov. Dúfame, že ďalší výskum pomôže určiť, ktorá rímska légia na území operovala,“ povedal Cheben.
Podľa neho zostáva záhadou, prečo sa po boji nikto nevrátil po telá padlých vojakov ani po cenný vojenský výstroj. „To bolo v rímskej armáde obvyklé. Mali svoje štandardy a pre telá svojich padlých sa vždy vracali, aby ich pochovali vo vlasti. Nie sú preto vylúčené ani ďalšie možné scenáre vrátane epidémií či opätovného využívania tábora po konflikte,“ myslia si vedci. „Tento výskum je zaujímavý v tom, že z jednej otázky nám vznikne hneď ďalších dvadsať, ktoré musíme v budúcnosti riešiť. Bude to ešte naozaj dlhoročná detektívka, kým sa nám podarí celý príbeh tohto tábora rozlúštiť,“ dodal Ruttkay.
Podľa riaditeľa Archeologického ústavu SAV Mateja Ruttkaya ide o nález celoeurópskeho významu, ktorý je výnimočný nielen samotnou existenciou tábora, ale aj možnosťou preskúmať takmer celú jeho plochu. Unikátny je aj tým, že sa v ňom podarilo zachytiť stopy boja medzi rímskymi vojakmi a germánskym obyvateľstvom. „Skutočnosť, že máme šancu preskúmať takmer celý tábor, nám v budúcnosti umožní odpovedať na otázky, ako tábor fungoval, kto s kým bojoval, ako dlho bol využívaný, ako sa v ňom žilo. Tie výsledky tak nebudú zaujímavé a významné iba pre Slovensko, ale pre celú Európu,“ zdôraznil Ruttkay.
Ako pripomenul, archeológovia vedeli, že sa v oblasti Ponitria v časoch markomanských vojen rímsky vojenský tábor musel nachádzať, ale až teraz sa ho podarilo objaviť. Tábor s rozlohou približne 7,4 hektára je podľa vedcov atypický. „Vymyká sa všetkým doteraz známym rímskym pravidlám výstavby vojenských táborov. Má nepravidelný tvar, nebol vybudovaný v blízkosti vodného toku ani na vyvýšenom mieste a jeho obranné priekopy sú na viacerých miestach neštandardné. Zachytili sme v ňom aj opevnený vstup typu clavicula, ktorý je prvý na území Slovenska,“ povedal archeológ Michal Cheben.
Mimoriadne významným objavom sú podľa vedcov dôkazy bojového stretu. Archeológovia v tábore našli telá rímskych vojakov v studniach, priekopách i provizórnych hroboch. „Kostry nesú stopy násilnej smrti vrátane sečných zranení, zlomenín a rozbitých lebiek. Na lokalite sa našli aj fragmenty ľudských tiel, samostatné lebky či časti končatín, ktoré naznačujú, že rímski vojaci sa stali obeťami brutálneho útoku,“ priblížil Cheben.
Doteraz bolo v rímskom vojenskom tábore objavených 18 celých tiel a množstvo ďalších kostrových pozostatkov. Vedci predpokladajú, že v tábore sa mohlo nachádzať približne 500 až 600 vojakov, pričom väčšia časť objektov ešte stále nebola preskúmaná. „Medzi nálezmi sú fragmenty rímskych brnení, časti prilieb, vojenská obuv s typickými železnými klinčekmi v podrážkach, luxusné spony či pozostatky koní. Mimoriadne vzácny je nález šupinového brnenia uloženého vedľa konských pozostatkov. Dúfame, že ďalší výskum pomôže určiť, ktorá rímska légia na území operovala,“ povedal Cheben.
Podľa neho zostáva záhadou, prečo sa po boji nikto nevrátil po telá padlých vojakov ani po cenný vojenský výstroj. „To bolo v rímskej armáde obvyklé. Mali svoje štandardy a pre telá svojich padlých sa vždy vracali, aby ich pochovali vo vlasti. Nie sú preto vylúčené ani ďalšie možné scenáre vrátane epidémií či opätovného využívania tábora po konflikte,“ myslia si vedci. „Tento výskum je zaujímavý v tom, že z jednej otázky nám vznikne hneď ďalších dvadsať, ktoré musíme v budúcnosti riešiť. Bude to ešte naozaj dlhoročná detektívka, kým sa nám podarí celý príbeh tohto tábora rozlúštiť,“ dodal Ruttkay.
