Olympijské hry 2026
Všetky správy o ZOH
Archeológ Martin Furman našiel množstvo materiálu, prevažne hlinené črepy z kuchynských nádob alebo kachlíc z pecí.
Autor TASR
Liptovský Mikuláš 30. januára (TASR) - Rekonštrukcia budov mestského Múzea Janka Kráľa v Liptovskom Mikuláši priniesla okrem technického riešenia dlhodobého problému s vlhkosťou aj nečakaný objav, keďže súčasťou projektu na sanáciu vlhkosti bol aj archeologický výskum pri západných stenách. Múzejníci pod zemou objavili niekoľko predmetov starých dve až tri storočia. TASR o tom informovala hovorkyňa mesta Liptovský Mikuláš Romana Nemcová.
Archeológ Martin Furman našiel množstvo materiálu, prevažne hlinené črepy z kuchynských nádob alebo kachlíc z pecí. Podľa neho sú to síce predmety, ktoré by v tej dobe skončili ako odpad, no práve tie dnes dokážu veľa prezradiť o živote, remesle a vkuse ľudí, ktorí ich používali či vyrábali. Na črepoch sa zachovali jednoduché aj bohatšie farebné dekorácie, ale aj remeselnícke značky, ktorými si hrnčiari označovali svoje výrobky.
„Medzi najzaujímavejšie nálezy patrí hlinená fajka, kostená rúčka z príboru, mosadzná pracka, ale najmä plechová známka. Plechové známky boli rozšírené v 18. a 19. storočí. Zemepáni ich dávali svojim poddaným, aby si tí mohli takýmto spôsobom vykázať splnenú poddanskú povinnosť v podobe práce. Nahrádzali teda známe drevené rováše,“ priblížil Miroslav Nemec z múzea.
Podľa jeho slov je plechová známka veľkou záhadou, ktorú pri troche fantázie možno prirovnať k známkam, aké nosili vojaci na krku. Jej pôvod a presný účel však zatiaľ ostávajú nejasné. Múzejníci totiž počas archívneho výskumu v Štátnom archíve v Bytči zistili, že v roku 1825 vyrobil Liptovskomikulášsky kotlár majster Jozef Dobek pre Liptovskú stolicu 110 kusov kovových plieškov pre žobrákov.
„Pohyb žobrákov bol totiž v minulosti prísne regulovaný. Väčšinou platilo, že žobrať mohli len v mieste, odkiaľ pochádzali a aj to len v prípade, že si nedokázali zabezpečiť obživu iným spôsobom, napríklad rôzni invalidi. Aby ich teda úrady odlíšili od ostatných, vyrábali sa pre nich takéto pliešky či známky,“ dodal Nemec s tým, že účel plechovej známky nájdenej v areáli Múzea Janka Kráľa ukáže až ďalší výskum.
Archeológ Martin Furman našiel množstvo materiálu, prevažne hlinené črepy z kuchynských nádob alebo kachlíc z pecí. Podľa neho sú to síce predmety, ktoré by v tej dobe skončili ako odpad, no práve tie dnes dokážu veľa prezradiť o živote, remesle a vkuse ľudí, ktorí ich používali či vyrábali. Na črepoch sa zachovali jednoduché aj bohatšie farebné dekorácie, ale aj remeselnícke značky, ktorými si hrnčiari označovali svoje výrobky.
„Medzi najzaujímavejšie nálezy patrí hlinená fajka, kostená rúčka z príboru, mosadzná pracka, ale najmä plechová známka. Plechové známky boli rozšírené v 18. a 19. storočí. Zemepáni ich dávali svojim poddaným, aby si tí mohli takýmto spôsobom vykázať splnenú poddanskú povinnosť v podobe práce. Nahrádzali teda známe drevené rováše,“ priblížil Miroslav Nemec z múzea.
Podľa jeho slov je plechová známka veľkou záhadou, ktorú pri troche fantázie možno prirovnať k známkam, aké nosili vojaci na krku. Jej pôvod a presný účel však zatiaľ ostávajú nejasné. Múzejníci totiž počas archívneho výskumu v Štátnom archíve v Bytči zistili, že v roku 1825 vyrobil Liptovskomikulášsky kotlár majster Jozef Dobek pre Liptovskú stolicu 110 kusov kovových plieškov pre žobrákov.
„Pohyb žobrákov bol totiž v minulosti prísne regulovaný. Väčšinou platilo, že žobrať mohli len v mieste, odkiaľ pochádzali a aj to len v prípade, že si nedokázali zabezpečiť obživu iným spôsobom, napríklad rôzni invalidi. Aby ich teda úrady odlíšili od ostatných, vyrábali sa pre nich takéto pliešky či známky,“ dodal Nemec s tým, že účel plechovej známky nájdenej v areáli Múzea Janka Kráľa ukáže až ďalší výskum.
