Vysoké Tatry 6. septembra (TASR) - Klimatické zmeny s globálnym otepľovaním spôsobujú šírenie nových parazitárnych ochorení, ktoré sa na našom území doposiaľ nevyskytovali. Tie môžu podľa zoologičky Správy Tatranského národného parku (TANAP) Gabriely Chovancovej ohroziť aj zdravotný stav živočíchov Tatier. Zároveň sa už aj vo vyšších polohách v najväčšom slovenskom národnom parku objavujú druhy zvierat teplomilnejšieho charakteru.

"Na Slovensku sme napríklad zaznamenali výskyt dirofilariózy u psov, od roku 2005, keď bol výskum tohto parazita začatý, sa ochorenie rozšírilo z južných oblastí severnejšie a zaznamenali sa prvé autochtónne prípady aj u ľudí. Vytvorenie ohnísk, v ktorých parazit cirkuluje, a čoraz vyhovujúcejšie environmentálne podmienky vhodné na jeho reprodukciu, sú predpokladom pre jeho ďalšie šírenie aj do chladnejších oblastí," objasnila Chovancová. Prekvapivé boli podľa nej výsledky monitorovania výskytu parazita u mäsožravcov v TANAP-e. "Dirofilariózu sme detegovali u 14 percent líšok a bola nakazená aj jedna kuna. Zásadný je aj poznatok, že sa v dôsledku otepľovania rýchlo šíri smerom na sever, kde môže cirkulovať vo voľne žijúcich mäsožravcoch, ako medveď, vlk či rys. Tie takto predstavujú potenciálny rezervoár a zdroj nákazy aj pre človeka," upozornila Chovancová.

Ďalším parazitom, ktorý sa na Slovensku rozšíril v dôsledku klimatických zmien, je tzv. francúzsky červ, prvýkrát ho zaznamenali v roku 2018 u vlka dravého z Dolného Smokovca. Ochranári predpokladajú, že so zmenou klimatických podmienok sa zlepšujú jeho životné podmienky aj u nás. "Jeho medzihostiteľmi sú rôzne druhy bezulitnatých aj ulitnatých slimákov. Ochorenie sa môže prejaviť kašľom, sťaženým dýchaním, nervovými poruchami, poruchami zrážanlivosti krvi a v závažných prípadoch hrozí aj úhyn nakazeného jedinca," objasnila zoologička s tým, že na území Tatier zaznamenali u líšok aj tzv. pľúcneho červa. Parazit vyvoláva respiračné ochorenie u mäsožravcov a uvažuje sa aj o jeho prenose na človeka. "Potvrdený bol u líšok v Novej Polianke, psíka medvedíkovitého a jazveca lesného v Dolnom Smokovci," konkretizovala Chovancová.

Možnosti prevencie pritom podľa nej obmedzuje skutočnosť, že primárny cyklus parazitov voľne žijúcich šeliem aj chránených živočíchov je sylvatický a ovplyvnený množstvom epidemiologických faktorov. V chránených oblastiach nie je možné eliminovať populácie hostiteľov ani medzihostiteľov, čím sa výskyt parazitov vymyká spod kontroly.

Riaditeľ Správy TANAP-u Pavol Majko dodal, že v Tatrách sa začínajú objavovať druhy živočíchov, ktoré dovtedy pozorovali napríklad na juhu Slovenska. "Boli sme všetci prekvapení, že sa tu objavili niektoré motýle, kliešte, dokonca svrčky, ktoré mali nejakú severnú hranicu výskytu. Postupne špecialisti začali objavovať druhy, ktoré žili možno niekde v Stredomorí alebo na juhu a už im vyhovujú aj podmienky u nás," skonštatoval Majko.