Banská Bystrica 27. októbra (TASR) - V priestoroch Múzea SNP v Banskej Bystrici sa v utorok koná konferencia zameraná na ochranu kultúrneho dedičstva. Odborníci diskutujú najmä o boji proti nelegálnemu obchodovaniu a vykrádaniu archeologických nálezísk. Množstvo historických predmetov s veľkou hodnotou nájdených na Slovensku končí v susedných krajinách, ale aj za Atlantickým oceánom či na Blízkom východe.

Problém s vykrádaním archeologických nálezísk na Slovensku existuje už desiatky rokov, rozmohol sa najmä vďaka dostupnosti detektorov kovov. V posledných rokoch sa situácia ešte zhoršila, a to po sprístupnení LiDAR-ových máp, ktoré zaznamenávajú zemský povrch. Technológia mapovania pomohla archeológom objavovať doposiaľ neznáme archeologické lokality, na približne 80 percentách však zisťujú nelegálne výkopy. „Sú to prevažne hradiská, ktoré sa nachádzajú v horách, a ktoré sa vďaka LiDAR-ovým snímkam stali viditeľné aj pre ostatných ľudí,“ uviedla pamiatkarka a archeologička z Pamiatkového úradu SR Erika Makarová.

Množstvo nelegálnych archeologických nálezov zo Slovenska končí v Rakúsku a Česku, ale tiež v ďalších krajinách Európy. „Nórsko nám vrátilo 44 rímskych mincí, ktoré boli zachytené počas medzinárodného záťahu na pašerácke a obchodnícke siete,“ prezradil archeológ Matúš Sládok z Krajského pamiatkového úradu Trnava. Dodal, že mnohé nálezy nelegálne končia aj v USA či na Blízkom východe, a to najmä v Dubaji. „Hovoríme o miliónových hodnotách v eurách a nevyčísliteľných hodnotách, čo sa týka straty nášho kultúrneho dedičstva,“ doplnil Sládok.



Odborníci sa zhodujú, že vyšetrovanie vykrádania archeologických nálezísk a nelegálneho obchodovania s nálezmi je náročné, na Slovensku však navyše chýbajú špecialisti vyčlenení práve na túto oblasť kriminality. V priemere sa ročne vyšetrujú iba jednotky prípadov.

„Vyšetrovanie polície veľmi negatívne obmedzila aj zmena Trestného zákona, kde boli drasticky zvýšené škody vôbec, aby bol spáchaný nejaký trestný čin, a znížené sadzby. Čiže v podstate páchatelia v súčasnosti majú v tomto, bohužiaľ, rozviazané ruky,“ skonštatoval Sládek. Ako dodal, špecializované zložky na odhaľovanie obchodovania s kultúrnym dedičstvom majú napríklad Francúzi či Briti, a teda krajiny, ktoré majú v boji s týmto druhom kriminality dlhú tradíciu.

Vykrádanie archeologických nálezísk či obchodovanie so samotnými nálezmi nevytvára len ekonomickú stratu, predstavuje tiež zásah do spoločného kultúrneho dedičstva. „Na základe nálezov si budujeme minulosť, sú to dôkazy o našej histórii. Sú to dôležité informácie, ktoré strácame nielen kvôli samotným predmetom, ale aj kvôli nálezovým okolnostiam. Nevieme, kde sa konkrétny predmet našiel alebo v akých súvislostiach, ako bol uložený, nevieme vyhodnotiť, z akého dôvodu tam bol, ako sa tam dostal, čo to znamenalo pre tú spoločnosť. Prichádzame o veľmi veľa dôležitých informácií,“ zhrnula Makarová.

Foto: TASR - Marek Mačica

Odbornú konferenciu, ktorá sa v utorok koná v Banskej Bystrici, organizuje ICOM Slovakia v rámci projektu PRISM zameraného na prevenciu, výskum, vyšetrovanie a bezpečnosť v múzeách. Jedným z dôležitých výstupov je aj webová platforma ochranakulturnehodedicstva.sk, na ktorej je zverejnených vyše 5000 nelegálnych nálezov, ktoré sa odborníkom podarilo dohľadať. Ponúka však i praktické rady, ako postupovať pri nájdení vzácneho predmetu.

„Má slúžiť všetkým, hlavne odborníkom v oblasti pamiatok, ale aj laikom, aby vedeli veľmi rýchlo nájsť odpoveď na nejakú otázku. Napríklad, našiel som v lese na prechádzke nejaký poklad a čo s ním. Sú tam aj videá a krátke animované príbehy, ktoré názorne ukazujú, ako sa má človek správať a zachovať v určitej situácii,“ uviedla Margaréta Musilová, hlavná koordinátorka projektu PRISM, predsedníčka ICOM Slovakia.