Zdravie
Všetky diskusie TASR TV
Slovensko patrí medzi krajiny s nízkym výskytom TBC.
Autor TASR
Vyšné Hágy 19. marca (TASR) - Tuberkulóza (TBC) napriek pokroku medicíny zostáva významným globálnym zdravotným problémom. Pri príležitosti Svetového dňa tuberkulózy na to upozornil na štvrtkovej tlačovej konferencii námestník pre liečebno-preventívnu starostlivosť Národného ústavu tuberkulózy, pľúcnych chorôb a hrudníkovej chirurgie Vyšné Hágy Ivan Solovič. Na Slovensku patria medzi rizikové skupiny naďalej najmä obyvatelia vylúčených rómskych komunít, vo väčších mestách ako Bratislava sú to bezdomovci.
Slovensko patrí medzi krajiny s nízkym výskytom TBC. Vlani bolo hlásených 137 prípadov, čo je zhruba 2,5 prípadu na 100.000 obyvateľov, a väčšinou šlo o pľúcnu formu tuberkulózy. V Žilinskom a Banskobystrickom kraji je incidencia najnižšia. Naopak, najvyššia je v Košickom kraji, kde je podľa Petra Ferenca z Národného ústavu detskej tuberkulózy a respiračných chorôb v Dolnom Smokovci aktuálne problémovou najmä obec Rudňany. „Tam je komunita, ktorá absolútne nespolupracuje s lekármi ani s príslušnými úradmi. Len z tejto obce sme v minulom roku mali 19 detských pacientov,“ upozornil. Ročne hospitalizujú v Dolnom Smokovci 50 až 70 detí s TBC. Naopak, pozitívnym príkladom je podľa Soloviča obec Hranovnica, kde v roku 2023 realizovali plošné testovanie obyvateľov. Kým v minulosti sa tam nakazilo v priemere aj 30 ľudí ročne, za minulý rok tam evidujú jeden pozitívny prípad.
Primár Kliniky pneumológie a ftizeológie Univerzitnej nemocnice L. Pasteura Roman Klimčík podotkol, že ochorenie v spoločnosti naďalej ostáva stigmou. „Ľudia častejšie radšej prijmú diagnózu rakoviny alebo iného ochorenia než TBC, pretože je to choroba chudobných, asociálov či alkoholikov. Toto si každý okamžite spája s tuberkulózou. Stigmatizuje ich aj strach, že môžu nakaziť svojich blízkych,“ skonštatoval.
Solovič dodal, že na dosiahnutie cieľov stratégie WHO (Svetovej zdravotníckej organizácie) End TB je potrebné pokračovať v aktívnom vyhľadávaní prípadov, včasnej diagnostike a liečbe. Pripomenul, že jeden chorý človek môže nakaziť desať až 15 ďalších ľudí. Prenos TBC je najčastejšie vzdušnou cestou. V posledných rokoch došlo k významnému pokroku v diagnostike aj liečbe ochorenia. V klinickej praxi sa využívajú moderné molekulárne diagnostické metódy, rýchle kultivačné systémy a imunologické testy na diagnostiku latentnej tuberkulóznej infekcie.
Podľa údajov WHO každoročne ochorie na tuberkulózu približne 10,8 milióna ľudí a viac ako 1,25 milióna pacientov na ňu zomiera. V európskom regióne síce výskyt TBC postupne klesá - od roku 2015 sa incidencia znížila približne o 39 percent -, tempo poklesu však zatiaľ nestačí na splnenie cieľov globálnej stratégie End TB. „Tuberkulóza nie je len ochorením pľúc - je aj ochorením ľudskej dôstojnosti. Ak ju chceme eradikovať, musíme čeliť podmienkam, ktoré jej umožňujú pretrvávať - chudobe, stigme a zanedbávaniu,“ zdôraznil regionálny riaditeľ WHO pre Európu Hans Kluge.
Pri príležitosti Svetového dňa tuberkulózy sa vo Vyšných Hágoch uskutočnilo aj odborné podujatie Akadémia respiračných infekcií. Je venované aktuálnym poznatkom o TBC, respiračných infekciách a možnostiach ich prevencie.
Slovensko patrí medzi krajiny s nízkym výskytom TBC. Vlani bolo hlásených 137 prípadov, čo je zhruba 2,5 prípadu na 100.000 obyvateľov, a väčšinou šlo o pľúcnu formu tuberkulózy. V Žilinskom a Banskobystrickom kraji je incidencia najnižšia. Naopak, najvyššia je v Košickom kraji, kde je podľa Petra Ferenca z Národného ústavu detskej tuberkulózy a respiračných chorôb v Dolnom Smokovci aktuálne problémovou najmä obec Rudňany. „Tam je komunita, ktorá absolútne nespolupracuje s lekármi ani s príslušnými úradmi. Len z tejto obce sme v minulom roku mali 19 detských pacientov,“ upozornil. Ročne hospitalizujú v Dolnom Smokovci 50 až 70 detí s TBC. Naopak, pozitívnym príkladom je podľa Soloviča obec Hranovnica, kde v roku 2023 realizovali plošné testovanie obyvateľov. Kým v minulosti sa tam nakazilo v priemere aj 30 ľudí ročne, za minulý rok tam evidujú jeden pozitívny prípad.
Primár Kliniky pneumológie a ftizeológie Univerzitnej nemocnice L. Pasteura Roman Klimčík podotkol, že ochorenie v spoločnosti naďalej ostáva stigmou. „Ľudia častejšie radšej prijmú diagnózu rakoviny alebo iného ochorenia než TBC, pretože je to choroba chudobných, asociálov či alkoholikov. Toto si každý okamžite spája s tuberkulózou. Stigmatizuje ich aj strach, že môžu nakaziť svojich blízkych,“ skonštatoval.
Solovič dodal, že na dosiahnutie cieľov stratégie WHO (Svetovej zdravotníckej organizácie) End TB je potrebné pokračovať v aktívnom vyhľadávaní prípadov, včasnej diagnostike a liečbe. Pripomenul, že jeden chorý človek môže nakaziť desať až 15 ďalších ľudí. Prenos TBC je najčastejšie vzdušnou cestou. V posledných rokoch došlo k významnému pokroku v diagnostike aj liečbe ochorenia. V klinickej praxi sa využívajú moderné molekulárne diagnostické metódy, rýchle kultivačné systémy a imunologické testy na diagnostiku latentnej tuberkulóznej infekcie.
Podľa údajov WHO každoročne ochorie na tuberkulózu približne 10,8 milióna ľudí a viac ako 1,25 milióna pacientov na ňu zomiera. V európskom regióne síce výskyt TBC postupne klesá - od roku 2015 sa incidencia znížila približne o 39 percent -, tempo poklesu však zatiaľ nestačí na splnenie cieľov globálnej stratégie End TB. „Tuberkulóza nie je len ochorením pľúc - je aj ochorením ľudskej dôstojnosti. Ak ju chceme eradikovať, musíme čeliť podmienkam, ktoré jej umožňujú pretrvávať - chudobe, stigme a zanedbávaniu,“ zdôraznil regionálny riaditeľ WHO pre Európu Hans Kluge.
Pri príležitosti Svetového dňa tuberkulózy sa vo Vyšných Hágoch uskutočnilo aj odborné podujatie Akadémia respiračných infekcií. Je venované aktuálnym poznatkom o TBC, respiračných infekciách a možnostiach ich prevencie.
