MS v hokeji 2026
Všetky správy
Ťažba v bani Cigeľ trvala počas rokov 1962 až 2017.
Autor TASR
Sebedražie 15. mája (TASR) - Odkaliská pri areáli bane Cigeľ v okrese Prievidza by mali zostať zachované a začlenené do ich prírodného prostredia. Hornonitrianske bane Prievidza (HBP) to navrhli prostredníctvom oznámenia o zmene, ktoré predložili orgánom na posúdenie vplyvov na životné prostredie. V území uvažujú i nad vybudovaním malej vodnej elektrárne (MVE).
Ťažba v bani Cigeľ trvala počas rokov 1962 až 2017. „Súčasťou technológie spracovávania vyťaženého uhlia bola aj tzv. mokrá úprava uhlia, ktorou sa zabezpečovalo odseparovanie nežiaducich prímesí z vydobytej suroviny. Odpady z mokrej úpravy uhlia boli v tekutom stave odvádzané potrubím na odkaliská situované severne od samotného areálu bane,“ opísala firma.
Spomenula, že počas rokov 1964 až 1991 na tento účel využívali staré odkalisko a neskôr v rokoch 1991 až 2017 nové odkalisko.
Staré odkalisko podľa spoločnosti vytvára od ukončenia svojej prevádzky preukázateľne pozitívne podmienky pre vývoj biodiverzity s druhmi národného, ale aj európskeho významu. Odborný prieskum identifikoval v lokalite až 56 chránených druhov fauny národného významu a sedem druhov európskeho významu. „Z dôvodu zabezpečenia ochrany týchto druhov nie je vhodný stavebný alebo iný zásah do tohto odkaliska. Navrhuje sa ponechať naďalej toto odkalisko na samovývoj,“ skonštatovala firma.
Obdobný postup navrhla i pri novom odkalisku s plochou 3,46 hektára, jeho asanácia by podľa nej z environmentálneho hľadiska priniesla viac negatív ako pozitív. Odkalisko navrhla využiť ako vodnú plochu, ktorá spolu so starým odkaliskom a s vodným tokom Moštenica (Hlinky) vytvorí komplex s vysokou vodozádržnou a klimatickou funkciou.
„Aby mohlo byť nové odkalisko začlenené do prírodného prostredia, je potrebné zrealizovať monitorovací systém, úpravu telesa odkaliska a zvýšenie filtračnej stability hrádze a podložia, ako i úpravu výpustného objektu,“ ozrejmila ďalej spoločnosť. Súčasťou navrhovaného riešenia je podľa nej aj sekundárne využívanie hydroenergetického potenciálu privádzanej banskej vody do vodnej nádrže prostredníctvom vybudovania MVE s predpokladaným priemerným výkonom okolo 20 kilowattov.
Zabezpečiť rekultiváciu územia dotknutého ťažbou a jeho prinavrátenie do pôvodného stavu vyplýva banskej spoločnosti priamo z banského zákona. „V intenciách tohto zákona by mali byť vodné stavby - sedimentačné nádrže z územia odstránené s následným vykonaním technickej a biologickej rekultivácie,“ vysvetlila spoločnosť.
Takéto radikálne riešenie je však podľa nej v rozpore so záujmami ochrany prírody a krajiny, keď by jeho následkom došlo k likvidácii biotopov, chránených rastlinných a živočíšnych druhov či vzácnych krajinotvorných prvkov.
Ministerstvo životného prostredia SR k zámeru vydalo záväzné stanovisko, že sa nebude posudzovať podľa zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie. Zároveň nariadilo spoločnosti uskutočniť účinné opatrenia zamerané na spôsob a formu likvidácie pohánkovca japonského, ako aj realizovať opatrenia na prevenciu jeho ďalšieho šírenia a monitoring.
Ťažba v bani Cigeľ trvala počas rokov 1962 až 2017. „Súčasťou technológie spracovávania vyťaženého uhlia bola aj tzv. mokrá úprava uhlia, ktorou sa zabezpečovalo odseparovanie nežiaducich prímesí z vydobytej suroviny. Odpady z mokrej úpravy uhlia boli v tekutom stave odvádzané potrubím na odkaliská situované severne od samotného areálu bane,“ opísala firma.
Spomenula, že počas rokov 1964 až 1991 na tento účel využívali staré odkalisko a neskôr v rokoch 1991 až 2017 nové odkalisko.
Staré odkalisko podľa spoločnosti vytvára od ukončenia svojej prevádzky preukázateľne pozitívne podmienky pre vývoj biodiverzity s druhmi národného, ale aj európskeho významu. Odborný prieskum identifikoval v lokalite až 56 chránených druhov fauny národného významu a sedem druhov európskeho významu. „Z dôvodu zabezpečenia ochrany týchto druhov nie je vhodný stavebný alebo iný zásah do tohto odkaliska. Navrhuje sa ponechať naďalej toto odkalisko na samovývoj,“ skonštatovala firma.
Obdobný postup navrhla i pri novom odkalisku s plochou 3,46 hektára, jeho asanácia by podľa nej z environmentálneho hľadiska priniesla viac negatív ako pozitív. Odkalisko navrhla využiť ako vodnú plochu, ktorá spolu so starým odkaliskom a s vodným tokom Moštenica (Hlinky) vytvorí komplex s vysokou vodozádržnou a klimatickou funkciou.
„Aby mohlo byť nové odkalisko začlenené do prírodného prostredia, je potrebné zrealizovať monitorovací systém, úpravu telesa odkaliska a zvýšenie filtračnej stability hrádze a podložia, ako i úpravu výpustného objektu,“ ozrejmila ďalej spoločnosť. Súčasťou navrhovaného riešenia je podľa nej aj sekundárne využívanie hydroenergetického potenciálu privádzanej banskej vody do vodnej nádrže prostredníctvom vybudovania MVE s predpokladaným priemerným výkonom okolo 20 kilowattov.
Zabezpečiť rekultiváciu územia dotknutého ťažbou a jeho prinavrátenie do pôvodného stavu vyplýva banskej spoločnosti priamo z banského zákona. „V intenciách tohto zákona by mali byť vodné stavby - sedimentačné nádrže z územia odstránené s následným vykonaním technickej a biologickej rekultivácie,“ vysvetlila spoločnosť.
Takéto radikálne riešenie je však podľa nej v rozpore so záujmami ochrany prírody a krajiny, keď by jeho následkom došlo k likvidácii biotopov, chránených rastlinných a živočíšnych druhov či vzácnych krajinotvorných prvkov.
Ministerstvo životného prostredia SR k zámeru vydalo záväzné stanovisko, že sa nebude posudzovať podľa zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie. Zároveň nariadilo spoločnosti uskutočniť účinné opatrenia zamerané na spôsob a formu likvidácie pohánkovca japonského, ako aj realizovať opatrenia na prevenciu jeho ďalšieho šírenia a monitoring.
