Levice 15. apríla (TASR) - Málo známy obranný val neďaleko Levíc predstavuje multimediálna komunitná výstava Odvalený val v priestoroch levickej synagógy. Obrazy, fotografie, umelecké predmety z keramiky i ďalších materiálov, ale aj básne vytvorili renomovaní i začínajúci umelci, ktorých spojila zatiaľ neobjavená krása valu, informovala kurátorka projektu Anna Grusková. Výstava potrvá do 15. mája, následne sa presunie do ďalších miest a obcí Hontu a Tekova.

Výstavu pripravilo občianske združenie Reminiscencie v spolupráci s Mestským kultúrnym strediskom Levice. Výstava nie je historickým prehľadom, ale živým umeleckým svedectvom o existencii valu, skonštatovala Grusková.

Val, ktorý mal s najväčšou pravdepodobnosťou ochrannú funkciu, je pre väčšinu obyvateľov neznámy. Tiahne sa od Sitna cez Štiavnické vrchy až k brehom Dunaja. V Levickom okrese možno vidieť jeho zvyšky v Pečeniciach a Žemberovciach. Patrí k najzaujímavejším pamiatkam Slovenska a jeho existencia je opradená mýtmi. Miesto pripomína les plný „hlinených netvorov“ obrastených machom.

Pečeničky val (známy aj ako Spečený val, Val obrov či latinsky Fossa giganteum) je unikátny obranný násyp nachádzajúci sa na rozhraní regiónov Hont a Tekov. Dosahuje šírku 12 až 15 metrov a výšku 2,5 až 4 metre. Podľa archeologických výskumov bol val pôvodne hlinito-kamenným telesom s drevenou komorovou konštrukciou a vysokými palisádami. Geológovia zistili, že pôda v telese valu je sekundárna - bola tam prinesená človekom, aby vyplnila priestor medzi andezitovými skalami. S valom sa spája aj ďalšia záhada - spečenie.

Geológovia Dušan Hovorka a Igor Tůnyi upozorňujú, že na mäknutie andezitu je potrebná teplota 1150 stupňov Celzia, ktorú je v otvorených podmienkach ťažké dosiahnuť. Podľa nich môže ísť o prirodzene zvetrané, vysoko pórovité bloky andezitovej lávy, ktoré pre oxidy železa nadobúdajú pestré červené a žlté odtiene.

Povesti vravia o obroch a čertoch (odtiaľ pochádzajú miestne názvy ako Pohanský jarok, Čertov jarok, Ördögárok), no historická realita siaha do konca staroveku. Najuznávanejšia teória archeológa Titusa Kolníka, podložená výskumom v Žemberovciach v rokoch 1976 až 1977, datuje vznik valu do 4. storočia nášho letopočtu. Val mal zrejme slúžiť ako súčasť systému limes sarmatiae - obrovskej nárazníkovej zóny, ktorú vybudovali Sarmati a Kvádi s priamou podporou Rimanov na obranu Panónie a chránil pred nájazdmi z východu.