Dobšiná 26. júla (TASR) - Učiteľky Eleonóra Liptáková a Erika Polgáriová z Dobšinej sú známe najmä pre otvorený list, ktorý v roku 2012 napísali vtedajšiemu ministrovi školstva. Opísali v ňom vlastné skúsenosti a realitu vzdelávania detí z marginalizovaných rómskych komunít (MRK). Keď systémová zmena neprišla, rozhodli sa založiť občianske združenie (OZ) Detstvo deťom. Odvtedy v Dobšinej pomáhajú rodinám vymaniť sa z generačnej chudoby. Dievčatá, ktorým pred 13 rokmi pomohli, dnes samé pracujú v teréne a v miestnej komunite podporujú rodičov pri ranej starostlivosti o deti.

OZ Detstvo deťom vzniklo v čase, keď Eleonóra Liptáková pôsobila ako učiteľka na dobšinskej základnej škole, Erika Polgáriová tu pracovala ako školská psychologička. V škole sa pravidelne stretávali s neplnoletými, niekedy maloletými, tehotnými rómskymi dievčatami. Keď sa zaujímali o to, ako sa na rodičovstvo pripravujú a ako sa neskôr deťom venujú, zistili, že mladé matky nemajú dostatok informácií a návyky pre plnohodnotnú výchovu a rozvoj svojich detí.

„Jednej z mladých mamičiek som sa pýtala, či číta bábätku knihy. Povedala, že nie. Pýtala som sa, či sa rozpráva s bábätkom. Pozrela sa na mňa a hovorí, že nie, lebo však bábätko nevie rozprávať. Vtedy sme si povedali, že toto sú veci, ktoré niektoré mamičky robia bežne, ale niektoré možno nevedia, čo všetko môžu robiť, aby sa bábätko rozvíjalo a napredovalo,“ spomína Liptáková.

Spolu s neplnoletými dievčatami sa stretávali najskôr v škole, neskôr v rodičovskom centre, ktoré nazvali Domček. „V projekte bolo pôvodne zapojených 12 rodín. Prišli dievčatá s deťmi, niekedy aj chlapi, niečo sme si navarili. Sedelo sa v kuchyni, v detskej izbe sme sa venovali deťom, hrali sa s hračkami a my sme videli, že si to užívajú aj rodičia, ktorí sami v detstve takéto hry nezažili,“ priblížila Liptáková.

Generačná chudoba v prípade vzdelávania vytvára mimoriadne nerovné podmienky medzi deťmi. „Deti z prostredia generačnej chudoby prichádzajú z domovov, kde často nie je prístup ku knihám. Majú problém orientovať sa v učebniciach. Odmalička možno nemali ceruzky, farbičky, nevedia kresliť, písať, nikto ich k tomu neviedol. Nemali v ruke detské nožnice, plastelínu v škole možno vidia prvýkrát v živote. Ale najväčší kameň úrazu je jazyk,“ vysvetlila Liptáková s tým, že rómske deti prichádzajú do školského systému, kde sa všetko učia v slovenskom jazyku, ktorý nie je ich materinským. K tomu treba zohľadniť aj majetkové pomery, toxický stres či prostredie, ktoré deti ovplyvňuje.

V OZ Detstvo deťom sa preto rozhodli pomáhať deťom i mladým rodičom so základnou výchovou a rozvojom. V združení pôsobia aj tri ženy, Magdaléna, Marianna a Júlia, ktorým dve učiteľky z Dobšinej pred 13 rokmi pomáhali ako prvým. „Sú v teréne, v rodinách. Prinášajú im knihy, hračky a ukazujú, ako sa dá s nimi pracovať, ako komentovať, čo sa robí nielen pri hre, ale aj bežne pri každodenných činnostiach,“ priblížila Liptáková.

V centre združenia, Domčeku, sa konajú pravidelné pracovné stretnutia či mentoringy. Organizujú tu aj klub Predškoláčik, rodičovské kluby, vzdelávania pre asistentky i rodičov. Realizujú tu tiež klub Školák, v rámci ktorého rómskym žiakom pomáhajú aj dobrovoľníci či gymnazisti. Domček je tiež dejiskom letnej školy či klubu Babinec, kde sa s maloletými dievčatami rozprávajú o plánovanom materstve a rodičovstve.

„Dievčatá v rodine niekedy vôbec nedostanú informácie o tom, čo je menštruácia, len si to posúvajú medzi sebou kamarátka kamarátke. Aby dostali relevantné informácie, môžu sa tu pýtať na čokoľvek. Je to spojené aj s tým, že sa tu nalíčia, namaľujú si nechty, upletú si náramky, píšu si denníčky, kde píšu svoje ciele, životné vízie a podobne,“ povedala Liptáková.

OZ Detstvo deťom pre rodiny organizuje aj výlety. Pre niektoré deti, ale i rodičov, ide o prvé spoznávanie sveta mimo regiónu. „A čo bolo prvýkrát, to bolo, že išla rodina na výlet. Mama, oco, deti, išli spolu do zoologickej záhrady. A tam videli iné mamy, iných otcov, iné deti a zažili ten pocit, že aj my ako rodina sme niekde na výlete,“ poznamenala Liptáková.

Hlavným cieľom OZ je podľa slov jednej zo zakladateliek dosiahnuť stav, kedy ich pomoc pri ranej starostlivosti v Dobšinej už nebude potrebná a v miestnej rómskej komunite sa podarí narušiť nekonečný kolotoč generačnej chudoby. Dovtedy plánujú naďalej pomáhať rodinám, vo väčšej miere sa však chcú zamerať aj na pomoc žiakom a študentom. Veľká časť detí z MRK v Dobšinej totiž v súčasnosti nedokončí ani základné, nieto stredoškolské vzdelanie.