Attack on Prime Minister
News in English
Rozhovor s J. Pavlovičom je súčasťou projektu, v ktorom TASR predstavuje kandidátov vo voľbách na predsedov vyšších územných celkov (VÚC).
Autor TASR
Žilina 29. októbra (TASR) – Základný problém Žilinského samosprávneho kraja (ŽSK) spočíva podľa súkromného podnikateľa Juraja Pavloviča, ktorý v nadchádzajúcich voľbách kandiduje na jeho predsedu, v nedostatku finančných prostriedkov od štátu na uspokojivé zabezpečenie kompetencií. Kandidát Komunistickej strany Slovenska (KSS), 64-ročný súkromný podnikateľ Juraj Pavlovič z Lipovca v okrese Martin, považuje financie z eurofondov len za zlomok z toho, čo v minulosti zobrali prístupové rokovania, oddlžovanie a posilňovanie európskych bánk. Rozhovor s J. Pavlovičom je súčasťou projektu, v ktorom TASR predstavuje kandidátov vo voľbách na predsedov vyšších územných celkov (VÚC).
Prečo ste sa rozhodli uchádzať o post predsedu ŽSK?
Voľby považujem, vrátane týchto do samosprávnych krajov, za jeden z legitímnych spôsobov presadzovania zmien v spoločnosti sledujúcich vybudovanie sociálneho štátu, spoločnosti postavenej na princípoch sociálnej spravodlivosti.
Neobávate sa, že v prípade vášho zvolenia za predsedu ŽSK by ste sa mohli dostať do sporu so zastupiteľstvom, ktoré býva zložené najmä z klubov koalícií a silných politických strán?
Je vysoko pravdepodobné, že k takým situáciám by mohlo dochádzať. Som však presvedčený, že existuje skutočná vôľa zástupcov aj z iného politického spektra, prijímať riešenia v prospech bežného občana. Inými slovami, verím v konštruktívnu spoluprácu. Pokiaľ tomu tak nebude, je to jasný signál pre voliča, kto to s obsahom pojmov sociálnosť, prospech občana, jeho potreby a priority myslí skutočne vážne a pre koho sú to len prázdne bilboardové trápnosti.
Aké by boli prvé kroky po vašom zvolení za predsedu samosprávneho kraja?
Predovšetkým by to boli neodkladné kontakty s novozvolenými členmi zastupiteľstva v záujme vzájomného si ozrejmenia obsahu a rozsahu úloh samosprávneho kraja a stanovenie priorít ich riešenia.
V čom vidíte najväčšie nedostatky v doterajšom napĺňaní kompetencií ŽSK?
Základný problém spočíva nie v nedostatku kompetencií samosprávneho kraja, ktoré štát priamo alebo sprostredkovane naň delegoval, ale v tom, že na ich uspokojivé zabezpečenie nepresunul dostatok finančných prostriedkov. Okrem tejto skutočnosti je to aj legislatívny rámec samosprávneho kraja, ktorý vymedzuje spôsob zabezpečenia jeho úloh, pričom má ďaleko k optimálnosti, najmä v rozhodovacích procesoch.
V oblasti tranzitnej dopravy je situácia v ŽSK na viacerých miestach kritická, čo ovplyvňuje situáciu na cestách II. a III. triedy v kompetencii samosprávneho kraja. Aké opatrenia a na ktorých úsekoch treba podľa vás prijať na zlepšenie tejto situácie?
Je tu objektívna realita, na ktorú ŽSK nemal rozhodujúci vplyv. A tou je dobudovanie technicky najnáročnejšieho, a tým aj najnákladnejšieho diaľničného úseku Žilina-Strečno-Vrútky-Kraľovany-Ružomberok-Ivachová. Čo predstavuje mimoriadne náročné, takmer 70 km dlhé stavenisko vplývajúce kompletne na dopravné pomery celého ŽSK. Samotné zložité orografické a sídelne členenie kraja indikuje s výstavbou diaľnice aj vo vzťahu k dopravnej sieti kraja jej mimoriadne záťaže na sídelné útvary, cestnú sieť, a tým aj každodenný život občana. Žiaľ, vzhľadom na spomínané okolnosti a danosti územia nie je dosť možné prijímať ani dočasné, a pritom dostatočne účinné riešenia. Jediné účinné riešenia sa črtajú až po dobudovaní toho-ktorého diaľničného úseku. Taká je realita.
Kľúčovým pre rozvoj ŽSK v nadchádzajúcom období majú byť financie z európskych fondov. Do ktorých oblastí by mal samosprávny kraj investovať získané finančné prostriedky a prečo?
Najskôr k "spasiteľnosti" európskych fondov. Pokiaľ to občan nepochopí, o čo tu vlastne a komu ide, budú tu prebiehať politické teátre o tom, kto bol a je šikovnejší v ich získaní a použití. V získaní i použití len podľa tých podmienok, ako ich stanovila Európska únia (EÚ). Za pozornosť stojí, že to, čo nám dnes EÚ dáva, či poskytuje eurofondy, je len zlomok z toho, čo nám bolo v nedávnej minulosti zobraté prístupovými rokovaniami, oddlžovaním a posilňovaním európskych bánk. Účasťou na vytváraní eurovalov, zlikvidovaním našej konkurencieschopnosti celých hospodárskych odvetví, z čoho ťažila a ťaží "stará dobrá Európa". Je to stav, ktorý je nutné považovať z pozície Slovenska a jeho občana minimálne za nedôstojný.
A teraz, čo s tým?
Samozrejme, dostať nazad cez fondy všetko, čo je len trochu možné. Dostať to prednostne tam, kde je potreba riešenia toho-ktorého problému v kraji najakútnejšia. Na úlohy, ktoré sú v rebríčku potrieb občana prvoradejšie. Nemá zmysel na tomto mieste pripomínať krízový stav spoločnosti, ktorý je identický so stavom, potrebami a problémami samosprávneho kraja. Preto aj vo vzťahu k výberu projektov hradených z eurofondov musia mať prednosť tie, z realizácie ktorých budú rezultovať aj pracovné miesta. Projekty na zlepšenie podmienok v oblasti sociálnych služieb pre zdravotne postihnutých spoluobčanov a seniorov, projekty na zlepšenie poskytovania zdravotníckych služieb pre občana, projekty na rozšírenie pôsobnosti a zvyšovanie kvality predovšetkým škôl, ktorých zriaďovateľom je Žilinský samosprávny kraj, mestá a obce. Projekty nasmerované na podporu rozvoja bývania a výstavby sociálnych bytov, projekty na vylepšovanie technickej infraštruktúry miest a obcí, projekty na budovanie nenáročných, nízkorozpočtových športovísk, projekty na zlepšenie ochrany a bezpečnosti občanov, projekty na zlepšenie regionálnej dopravy, ochrany prírody a životného prostredia, rozvoja vidieka a kultúry.
Zďaleka som nespomenul všetko, na čo budú potrebné diametrálne väčšie objemy finančných prostriedkov, než predstavujú eurofondy, ale zdá sa mi, že to už nie je až tak zaujímavá predvolebná téma.
Prečo ste sa rozhodli uchádzať o post predsedu ŽSK?
Voľby považujem, vrátane týchto do samosprávnych krajov, za jeden z legitímnych spôsobov presadzovania zmien v spoločnosti sledujúcich vybudovanie sociálneho štátu, spoločnosti postavenej na princípoch sociálnej spravodlivosti.
Neobávate sa, že v prípade vášho zvolenia za predsedu ŽSK by ste sa mohli dostať do sporu so zastupiteľstvom, ktoré býva zložené najmä z klubov koalícií a silných politických strán?
Je vysoko pravdepodobné, že k takým situáciám by mohlo dochádzať. Som však presvedčený, že existuje skutočná vôľa zástupcov aj z iného politického spektra, prijímať riešenia v prospech bežného občana. Inými slovami, verím v konštruktívnu spoluprácu. Pokiaľ tomu tak nebude, je to jasný signál pre voliča, kto to s obsahom pojmov sociálnosť, prospech občana, jeho potreby a priority myslí skutočne vážne a pre koho sú to len prázdne bilboardové trápnosti.
Aké by boli prvé kroky po vašom zvolení za predsedu samosprávneho kraja?
Predovšetkým by to boli neodkladné kontakty s novozvolenými členmi zastupiteľstva v záujme vzájomného si ozrejmenia obsahu a rozsahu úloh samosprávneho kraja a stanovenie priorít ich riešenia.
V čom vidíte najväčšie nedostatky v doterajšom napĺňaní kompetencií ŽSK?
Základný problém spočíva nie v nedostatku kompetencií samosprávneho kraja, ktoré štát priamo alebo sprostredkovane naň delegoval, ale v tom, že na ich uspokojivé zabezpečenie nepresunul dostatok finančných prostriedkov. Okrem tejto skutočnosti je to aj legislatívny rámec samosprávneho kraja, ktorý vymedzuje spôsob zabezpečenia jeho úloh, pričom má ďaleko k optimálnosti, najmä v rozhodovacích procesoch.
V oblasti tranzitnej dopravy je situácia v ŽSK na viacerých miestach kritická, čo ovplyvňuje situáciu na cestách II. a III. triedy v kompetencii samosprávneho kraja. Aké opatrenia a na ktorých úsekoch treba podľa vás prijať na zlepšenie tejto situácie?
Je tu objektívna realita, na ktorú ŽSK nemal rozhodujúci vplyv. A tou je dobudovanie technicky najnáročnejšieho, a tým aj najnákladnejšieho diaľničného úseku Žilina-Strečno-Vrútky-Kraľovany-Ružomberok-Ivachová. Čo predstavuje mimoriadne náročné, takmer 70 km dlhé stavenisko vplývajúce kompletne na dopravné pomery celého ŽSK. Samotné zložité orografické a sídelne členenie kraja indikuje s výstavbou diaľnice aj vo vzťahu k dopravnej sieti kraja jej mimoriadne záťaže na sídelné útvary, cestnú sieť, a tým aj každodenný život občana. Žiaľ, vzhľadom na spomínané okolnosti a danosti územia nie je dosť možné prijímať ani dočasné, a pritom dostatočne účinné riešenia. Jediné účinné riešenia sa črtajú až po dobudovaní toho-ktorého diaľničného úseku. Taká je realita.
Kľúčovým pre rozvoj ŽSK v nadchádzajúcom období majú byť financie z európskych fondov. Do ktorých oblastí by mal samosprávny kraj investovať získané finančné prostriedky a prečo?
Najskôr k "spasiteľnosti" európskych fondov. Pokiaľ to občan nepochopí, o čo tu vlastne a komu ide, budú tu prebiehať politické teátre o tom, kto bol a je šikovnejší v ich získaní a použití. V získaní i použití len podľa tých podmienok, ako ich stanovila Európska únia (EÚ). Za pozornosť stojí, že to, čo nám dnes EÚ dáva, či poskytuje eurofondy, je len zlomok z toho, čo nám bolo v nedávnej minulosti zobraté prístupovými rokovaniami, oddlžovaním a posilňovaním európskych bánk. Účasťou na vytváraní eurovalov, zlikvidovaním našej konkurencieschopnosti celých hospodárskych odvetví, z čoho ťažila a ťaží "stará dobrá Európa". Je to stav, ktorý je nutné považovať z pozície Slovenska a jeho občana minimálne za nedôstojný.
A teraz, čo s tým?
Samozrejme, dostať nazad cez fondy všetko, čo je len trochu možné. Dostať to prednostne tam, kde je potreba riešenia toho-ktorého problému v kraji najakútnejšia. Na úlohy, ktoré sú v rebríčku potrieb občana prvoradejšie. Nemá zmysel na tomto mieste pripomínať krízový stav spoločnosti, ktorý je identický so stavom, potrebami a problémami samosprávneho kraja. Preto aj vo vzťahu k výberu projektov hradených z eurofondov musia mať prednosť tie, z realizácie ktorých budú rezultovať aj pracovné miesta. Projekty na zlepšenie podmienok v oblasti sociálnych služieb pre zdravotne postihnutých spoluobčanov a seniorov, projekty na zlepšenie poskytovania zdravotníckych služieb pre občana, projekty na rozšírenie pôsobnosti a zvyšovanie kvality predovšetkým škôl, ktorých zriaďovateľom je Žilinský samosprávny kraj, mestá a obce. Projekty nasmerované na podporu rozvoja bývania a výstavby sociálnych bytov, projekty na vylepšovanie technickej infraštruktúry miest a obcí, projekty na budovanie nenáročných, nízkorozpočtových športovísk, projekty na zlepšenie ochrany a bezpečnosti občanov, projekty na zlepšenie regionálnej dopravy, ochrany prírody a životného prostredia, rozvoja vidieka a kultúry.
Zďaleka som nespomenul všetko, na čo budú potrebné diametrálne väčšie objemy finančných prostriedkov, než predstavujú eurofondy, ale zdá sa mi, že to už nie je až tak zaujímavá predvolebná téma.
