< sekcia Regióny

Plaváreň v Snine zapĺňajú vybavením, kedy ju otvoria, nevedia

Na snímke prístroj umožňujúci prístup do bazéna novej sninskej plavárne aj imobilným návštevníkom, v Snine 5. mája 2021. Foto: EASYFOTO TASR - Jana Ďurašková

Najväčšiu časť projektu s rozpočtovým nákladom vo výške takmer štyroch miliónov eur financovala samospráva výlučne z rozpočtu mesta a úveru.

Snina 5. mája (TASR) – Pracovníci Mestského podniku Snina ukončujú v týchto dňoch zariaďovanie novej mestskej plavárne. Vzhľadom na aktuálne platné protipandemické opatrenia však stále nevedia, kedy budú môcť zariadenie, ktorého výstavba si vyžiadala náklady vo výške viac ako 4,7 milióna eur, otvoriť. Aby bol jeho chod rentabilný, muselo by plaváreň denne navštíviť približne 250 návštevníkov, uviedol pre TASR konateľ mestského podniku Ján Pčola.

"Plaváreň bola jednou z investícií, ktorú mnohí Sninčania žiadali. Samozrejme, jej výstavba niečo stála. Je ale riešená veľkoryso a multifunkčne," povedala pre TASR primátorka mesta Daniela Galandová. Súčasťou plavárne je plavecký, relaxačný a detský bazén, perličkový kúpeľ a tobogán, na poschodí sa nachádza i wellness časť s troma rôznymi druhmi sáun. Ako Galandová vysvetlila, priestory na podlaží môžu zároveň slúžiť i na organizovanie seminárov či workshopov, vstúpiť do tejto časti je totiž možné samostatným vchodom.

Podľa Pčolových slov sa tiež vynaložené náklady premietli aj do technológií, ktoré plaváreň využíva. Má ísť napríklad o využívanie fotovoltických panelov na streche budovy, ktoré majú pomôcť s ohrevom vody v bazénoch či chodom ozónových samočistiacich zariadení, alebo čistenie vody pomocou UV lámp a ozónu, ktoré umožní minimalizovať používanie chlóru. "Vieme zaručiť, že tá voda bude menej chemická než je v podobných bazénoch zvykom," ozrejmil s tým, že i dávkovanie chemických látok udržujúcich kvalitu vody v zdravotne bezchybnom stave sa deje prostredníctvom inteligentnej technológie. Jej zázemie je v podzemí, súčasťou stavebných prác preto muselo byť aj podkopanie sa pod pôvodný školský pavilón.

Ako Pčola ozrejmil, na chod plavárne je potrebných minimálne 36 zamestnancov. "Aby bola rentabilná, musí ju denne navštíviť 225 až 250 návštevníkov, v závislosti od druhu zakúpeného vstupného," doplnil. Ako dodal, v prípade, že sa mestskému sociálnemu podniku nepodarí počas roka vyprodukovať na prevádzke plavárne dostatočný zisk, bude sa musieť spoliehať na dofinancovanie mestom. Nájomné, ktoré má podnik mestu ročne uhrádzať, vyčíslili na 133.000 eur a predstavuje výšku ročných odpisov z majetku mesta.

Objekt, v ktorom je postavená Mestská plaváreň Snina, bol pôvodne základnou školou. O zmene jeho funkcie rozhodli mestskí poslanci ešte v roku 2017, víťaz verejnej súťaže, humenská stavebná spoločnosť Reinter, začala budovu prestavovať v závere roka 2018. "Celý rozpočet plavárne predstavuje sumu takmer päť miliónov eur a v rozpočte mesta pre rok 2021 je na dofinancovanie energií, miezd, služieb a nájmu plavárne vyčlenených 502.000 eur," informovala TASR vedúca oddelenia strategického rozvoja mestského úradu Erika Jankajová.

Najväčšiu časť projektu s rozpočtovým nákladom vo výške takmer štyroch miliónov eur financovala samospráva výlučne z rozpočtu mesta a úveru. Na technologické vybavenie a výstavbu tobogána, ktoré boli súčasťou druhej etapy, sa mestu podarilo získať dotáciu vo výške 115.000 eur od Prešovského samosprávneho kraja. Aktuálne dozariaďovanie priestorov plavárne technickým vybavením a mobiliárom umožňujúcim jej spustenie do prevádzky financuje mesto vďaka regionálnemu príspevku v sume takmer 70.000 eur.