MS v hokeji 2026
Všetky správy
Podpolianske múzeum v Detve pripomína, že stôl zvykla gazdiná prikryť ľanovým obrusom.
Autor TASR
Detva 23. decembra (TASR) - Počas starodávnych Vianoc pod Poľanou jedávali ľudia sedem, v niektorých domácnostiach aj deväť chodov. Neboli však také veľké, ako ich máme v súčasnosti. TASR o tom informovala vedúca Centra tradičnej kultúry (CTK) v Detve Andrea Jágerová.
Dodala, že významným jedlom bola cez sviatky krupicová kaša so škoricou. Súčasťou večere boli strukoviny, oblátky, opekance s makom i kapustnica. „Jedávali z veľkých mís. Pod Poľanou pripravovali aj tzv. baby - okrúhle kysnuté koláče z bielej múky,“ objasnila. Bol to mierne sladký chlieb, ktorý zajedali s kapustnicou. Katolíci ho po polnoci jedli aj s klobásou alebo šunkou. Jeho tvar symbolizoval celistvosť i kolobeh života. „Makové jedlá symbolizovali hojnosť a aj ochranu proti strigám,“ spresnila. Aby nikto neodchádzal počas večere od stola, naukladali naň všetky jedlá, ktoré mali v ten večer zjesť. Súčasťou boli aj med, jablká, oriešky, cesnak, ryby a hriatô - hriata pálenka.
Podpolianske múzeum v Detve pripomína, že stôl zvykla gazdiná prikryť ľanovým obrusom. Do každého rohu podeň ukryla predmety, ktoré mali rôzny magický význam na nadchádzajúci rok. Pod jedným bolo zrno pre dobrú úrodu, v druhom rohu bol pudilár, aby mala rodina dostatok peňazí. V ďalšom cesnak pre dobré zdravie a v poslednom kúsok chleba, aby doma nikdy nechýbal. Na stole boli krížik, svätená voda a sviečka, čo bola väčšinou petrolejová lampa. „Nohy stola obkrútili reťazou, na ktorú si všetci vyložili nohy, aby ich počas roka neboleli,“ približuje.
Súčasťou večera bolo umývanie sa vodou z potoka v nádobe na dojenie, vystriedala sa celá rodina. Otec ako prvý do nej nebadane vhodil pár mincí, ktoré neskôr odniesli do kostolnej kasičky. Potom gazda vzal svätenú vodu a všetky jedlá na stole posvätil. Každému urobil krížik na čelo, aby bol celý rok taký dobrý ako med. Neskôr sa pomodlili Otčenáš, Zdravas, Verím v Boha, Sláva. Po večeri spoločne spievali vianočné pesničky a po nich si deti začali hľadať darčeky. „Samozrejme, ak si ich rodina mohla dovoliť. Po večeri, ešte pred polnocou, sa chodilo po spievaní,“ uzatvára múzeum.
Dodala, že významným jedlom bola cez sviatky krupicová kaša so škoricou. Súčasťou večere boli strukoviny, oblátky, opekance s makom i kapustnica. „Jedávali z veľkých mís. Pod Poľanou pripravovali aj tzv. baby - okrúhle kysnuté koláče z bielej múky,“ objasnila. Bol to mierne sladký chlieb, ktorý zajedali s kapustnicou. Katolíci ho po polnoci jedli aj s klobásou alebo šunkou. Jeho tvar symbolizoval celistvosť i kolobeh života. „Makové jedlá symbolizovali hojnosť a aj ochranu proti strigám,“ spresnila. Aby nikto neodchádzal počas večere od stola, naukladali naň všetky jedlá, ktoré mali v ten večer zjesť. Súčasťou boli aj med, jablká, oriešky, cesnak, ryby a hriatô - hriata pálenka.
Podpolianske múzeum v Detve pripomína, že stôl zvykla gazdiná prikryť ľanovým obrusom. Do každého rohu podeň ukryla predmety, ktoré mali rôzny magický význam na nadchádzajúci rok. Pod jedným bolo zrno pre dobrú úrodu, v druhom rohu bol pudilár, aby mala rodina dostatok peňazí. V ďalšom cesnak pre dobré zdravie a v poslednom kúsok chleba, aby doma nikdy nechýbal. Na stole boli krížik, svätená voda a sviečka, čo bola väčšinou petrolejová lampa. „Nohy stola obkrútili reťazou, na ktorú si všetci vyložili nohy, aby ich počas roka neboleli,“ približuje.
Súčasťou večera bolo umývanie sa vodou z potoka v nádobe na dojenie, vystriedala sa celá rodina. Otec ako prvý do nej nebadane vhodil pár mincí, ktoré neskôr odniesli do kostolnej kasičky. Potom gazda vzal svätenú vodu a všetky jedlá na stole posvätil. Každému urobil krížik na čelo, aby bol celý rok taký dobrý ako med. Neskôr sa pomodlili Otčenáš, Zdravas, Verím v Boha, Sláva. Po večeri spoločne spievali vianočné pesničky a po nich si deti začali hľadať darčeky. „Samozrejme, ak si ich rodina mohla dovoliť. Po večeri, ešte pred polnocou, sa chodilo po spievaní,“ uzatvára múzeum.
