Komunálne voľby 2026
Všetky správy
Jeho diela môžu návštevníci múzea vidieť do konca septembra.
Autor TASR
Poprad 18. augusta (TASR) - Podtatranské múzeum (PM) v Poprade počas leta vystavuje komplexné dielo Albína Brunovského. Výstava predstavuje najrozsiahlejší prierez tvorbou jedného z najvýznamnejších slovenských výtvarníkov 20. storočia. Z PM TASR informovali, že jeho diela môžu návštevníci múzea vidieť do konca septembra.
„Albín Brunovský, kľúčová osobnosť magického realizmu a neosurrealistickej línie v slovenskom umení, formoval podobu modernej grafiky, ilustrácie a knižnej kultúry niekoľko desaťročí,“ uviedlo múzeum. Súčasná expozícia približuje jeho tvorbu v širokom spektre - od raných grafických listov, cez ikonické ilustrácie a kresby, až po maľbu, návrhy poštových známok a bankoviek, ktoré sa v takto ucelenom rozsahu verejnosti doposiaľ neprezentovali.
Múzeum pripomína, že Brunovského umelecký vývoj bol od počiatku spätý s prostredím Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave, kde študoval pod vedením Vincenta Hložníka a neskôr sám pôsobil ako pedagóg. „Výstava zdôrazňuje tri kľúčové grafické cykly, ktoré dokumentujú zásadné premeny Brunovského štýlu - od expresívnych figurálnych kompozícií, cez abstraktnejšie prírodné štruktúry prelomu 60. a 70. rokov, až po plne rozvinutý fantazijný realizmus 80. rokov 20. storočia. Ten sa naplno prejavil najmä v spolupráci so spisovateľom Ľubomírom Feldekom, s ktorým vytvoril sériu oceňovaných rozprávkových kníh. Ilustrácie k titulom ako Modrá kniha rozprávok či Páví kráľ získali prestížne medzinárodné ocenenia a zaradili Brunovského medzi najvýraznejších európskych ilustrátorov svojej generácie,“ dodáva múzeum.
Samostatnú časť expozície tvorí jeho rozsiahla práca pre oblasť poštových cenín a štátnych platidiel. Brunovský vytvoril desiatky známkových emisií a podieľal sa na návrhoch československých bankoviek, z ktorých niektoré získali medzinárodné uznanie za výtvarnú kvalitu.
Výstava zároveň pripomína aj jeho neskoršiu spoluprácu so synom Danielom Brunovským, ktorá sa prejavila v scénických návrhoch, grafických úpravách i spoločných technologických experimentoch. „Brunovského maľby na doskách z kaukazského orecha patria medzi najvýznamnejšie a najoceňovanejšie umelcove maľby, ktoré predstavujú aj záverečnú časť umelcovej tvorby pre slovenskú národnú radu, kde sú dostupné pre širšiu verejnosť pri vstupe do rokovacej sály parlamentu,“ uzatvára PM.
„Albín Brunovský, kľúčová osobnosť magického realizmu a neosurrealistickej línie v slovenskom umení, formoval podobu modernej grafiky, ilustrácie a knižnej kultúry niekoľko desaťročí,“ uviedlo múzeum. Súčasná expozícia približuje jeho tvorbu v širokom spektre - od raných grafických listov, cez ikonické ilustrácie a kresby, až po maľbu, návrhy poštových známok a bankoviek, ktoré sa v takto ucelenom rozsahu verejnosti doposiaľ neprezentovali.
Múzeum pripomína, že Brunovského umelecký vývoj bol od počiatku spätý s prostredím Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave, kde študoval pod vedením Vincenta Hložníka a neskôr sám pôsobil ako pedagóg. „Výstava zdôrazňuje tri kľúčové grafické cykly, ktoré dokumentujú zásadné premeny Brunovského štýlu - od expresívnych figurálnych kompozícií, cez abstraktnejšie prírodné štruktúry prelomu 60. a 70. rokov, až po plne rozvinutý fantazijný realizmus 80. rokov 20. storočia. Ten sa naplno prejavil najmä v spolupráci so spisovateľom Ľubomírom Feldekom, s ktorým vytvoril sériu oceňovaných rozprávkových kníh. Ilustrácie k titulom ako Modrá kniha rozprávok či Páví kráľ získali prestížne medzinárodné ocenenia a zaradili Brunovského medzi najvýraznejších európskych ilustrátorov svojej generácie,“ dodáva múzeum.
Samostatnú časť expozície tvorí jeho rozsiahla práca pre oblasť poštových cenín a štátnych platidiel. Brunovský vytvoril desiatky známkových emisií a podieľal sa na návrhoch československých bankoviek, z ktorých niektoré získali medzinárodné uznanie za výtvarnú kvalitu.
Výstava zároveň pripomína aj jeho neskoršiu spoluprácu so synom Danielom Brunovským, ktorá sa prejavila v scénických návrhoch, grafických úpravách i spoločných technologických experimentoch. „Brunovského maľby na doskách z kaukazského orecha patria medzi najvýznamnejšie a najoceňovanejšie umelcove maľby, ktoré predstavujú aj záverečnú časť umelcovej tvorby pre slovenskú národnú radu, kde sú dostupné pre širšiu verejnosť pri vstupe do rokovacej sály parlamentu,“ uzatvára PM.
