Prešov 24. októbra (TASR) - Obyvatelia sa na starostov obracajú aj s problémami, ktorých riešenie presahuje kompetencie samosprávy. Najmä v menších obciach svojich predstaviteľov osobne poznajú a očakávajú od nich riešenie problémov. Pre TASR to uviedol politológ Michal Cirner z Inštitútu politológie Filozofickej fakulty Prešovskej univerzity v Prešove.

„Obyvatelia len chcú, aby veci fungovali tak, ako majú. Nezamýšľajú sa nad tým, či cestu, po ktorej jazdia, opraví samosprávny kraj, obec alebo niekto iný, dôležité je, aby bola cesta v poriadku,“ vysvetlil Cirner.

Ľudia sa podľa neho obracajú na starostov a miestnych poslancov aj preto, že ich osobne poznajú. Očakávajú riešenie nedostatku vody, hlučného suseda či havarijného stavu mosta. Ak sa starosta a zastupiteľstvo vyhovárajú na chýbajúce kompetencie alebo peniaze, obyvatelia podľa politológa reagujú tak, že od zvolených predstaviteľov žiadajú kontaktovanie príslušných inštitúcií, získavanie grantov či politickej podpory.

Pri posudzovaní sľubov by voliči mali podľa politológa zohľadňovať obmedzené finančné a ďalšie možnosti malých obcí. Získanie dotácií na väčší projekt si vyžaduje úsilie, šikovnosť a čas. Sľuby o príchode veľkého investora, ktorý prinesie prácu a prosperitu, preto zrejme budú len planými sľubmi.

Drvivá väčšina komunálnych politikov podľa Cirnera komunikuje s voličmi takmer denne a dokáže usmerňovať ich očakávania. Obyvatelia posudzujú rozvoj aj porovnávaním minulého a súčasného stavu obce. Všímajú si kultúrne podujatia či začatú opravu školy. „Skrátka, nie je to stagnácia, veci sa menia a hýbu sa. To väčšine stačí,“ poznamenal. Za nevyhnutnú označil schopnosť starostu komunikovať takmer s každým a prekonať osobné animozity. Dôležitá je tiež spolupráca so zastupiteľstvom.

„Financovanie samosprávy a celkovo nastavenie jej mechanizmov často starostom zväzuje ruky, no ani lepšie finančné a kompetenčné možnosti neprinesú výsledky, pokiaľ miestni politici nebudú mať vízie, elán, múdrosť a pracovitosť. Často závisí od jedného či niekoľkých motivovaných, kam sa obec uberie,“ povedal Cirner.

Pri riešení regionálnych rozdielov podľa Cirnera nemožno zabúdať na solidaritu, keďže regióny nezačínajú z rovnakých východiskových pozícií ani v rovnakých podmienkach, napríklad geografických. Rozdiely medzi centrom a perifériou budú podľa neho existovať stále, na ich riešení sa však musí podieľať aj štát. Za úspech by politológ považoval, ak by rozdiely neboli také priepastné, nejaké však podľa neho vždy budú.

„Je potrebné strategicky a dlhodobo plánovať regionálny rozvoj a potom to dôsledne aj realizovať na všetkých úrovniach, aby to nebol len formalizmus, ale jasná a systematická podpora, do ktorej by boli zapojení všetci aktéri, od národnej až po lokálnu úroveň,“ dodal Cirner.