Komunálne voľby 2026
Všetky správy
Vedúci odboru starostlivosti Správy TANAP-u Peter Spitzkopf doplnil, že od začiatku realizácie akcie absolvovali potápači 2140 ponorov a z dna plies vytiahli takmer 7,5 tony odpadu.
Autor TASR
Ak si želáte, aby počítač prečítal text článku, použite prehrávač nižšie.
00:00 / 00:00
Vysoké Tatry/Štrba 16. októbra (TASR) - Už po 33. raz sa v piatok viac ako 50 registrovaných potápačov ponorilo do štyroch vybraných tatranských plies, aby z ich dna vytiahli odpad, ktorý tam zanechala nerozvážna ľudská činnosť. Hovorkyňa Správy Tatranského národného parku (TANAP) Jarka Hlaváčová pre TASR potvrdila, že celkovo sa im podarilo vyzbierať 93 kilogramov väčšinou bežného odpadu. Zo Štrbského plesa však vytiahli aj štvormetrový stavebný hranol, ktorý vážil viac ako 50 kilogramov.
„Celkovo sa na akcii zúčastnilo 53 potápačov. Vo Velickom plese boli šiesti a vytiahli 5,5 kilogramu bežného odpadu, do Popradského plesa sa ponorilo 14 potápačov, ktorí vyniesli 12,5 kilogramu odpadu - zaujímavosťou boli turistické topánky s ponožkami vo vreci. Desať potápačov bolo aj v Novom Štrbskom plese a z vody vytiahli desať kilogramov odpadu. Najviac potápačov bolo v Štrbskom plese a okrem spomínaného hranola vytiahli aj 15 kilogramov bežného odpadu,“ konkretizovala Hlaváčová.
Vedúci odboru starostlivosti Správy TANAP-u Peter Spitzkopf doplnil, že od začiatku realizácie akcie absolvovali potápači 2140 ponorov a z dna plies vytiahli takmer 7,5 tony odpadu. „Dnešné počasie je úplne za odmenu, preto sa všetci tešia pod vodu, pretože sme mali aj také ročníky, keď bol vietor, sneh a zima. História bola plná zaujímavých úlovkov spod vody, dokonca električkové sedadlo či replika tomahawku, nevestin závoj, štartovacia pištoľ, delostrelecký granát - je to široká paleta predmetov, aj historických, dokonca tie pílky, ktorými sa kedysi pílil ľad,“ priblížil Spitzkopf.
Jedným z potápačov, ktorí sa zapojili do akcie, bol aj Michal Procházka. Potvrdil, že najlepšia viditeľnosť je vo Velickom plese a, naopak, najhoršia v Štrbskom plese. „Tá biodiverzita a ten profil toho jazera, rastliny a živočíchy, sú iné ako v bežných jazerách, teplota vody to celé ovplyvňuje, aj ryby sú výrazne menšie,“ vysvetlil dlhoročný potápač, ktorému sa v minulosti podarilo z tatranských plies vytiahnuť napríklad lebku kamzíka či petrolejovú lampu.
Tradičné podujatie tento rok realizovali v rámci projektu Turisti a príroda spolu, financovaného zo Švajčiarskeho príspevku a štátneho rozpočtu SR.
„Celkovo sa na akcii zúčastnilo 53 potápačov. Vo Velickom plese boli šiesti a vytiahli 5,5 kilogramu bežného odpadu, do Popradského plesa sa ponorilo 14 potápačov, ktorí vyniesli 12,5 kilogramu odpadu - zaujímavosťou boli turistické topánky s ponožkami vo vreci. Desať potápačov bolo aj v Novom Štrbskom plese a z vody vytiahli desať kilogramov odpadu. Najviac potápačov bolo v Štrbskom plese a okrem spomínaného hranola vytiahli aj 15 kilogramov bežného odpadu,“ konkretizovala Hlaváčová.
Vedúci odboru starostlivosti Správy TANAP-u Peter Spitzkopf doplnil, že od začiatku realizácie akcie absolvovali potápači 2140 ponorov a z dna plies vytiahli takmer 7,5 tony odpadu. „Dnešné počasie je úplne za odmenu, preto sa všetci tešia pod vodu, pretože sme mali aj také ročníky, keď bol vietor, sneh a zima. História bola plná zaujímavých úlovkov spod vody, dokonca električkové sedadlo či replika tomahawku, nevestin závoj, štartovacia pištoľ, delostrelecký granát - je to široká paleta predmetov, aj historických, dokonca tie pílky, ktorými sa kedysi pílil ľad,“ priblížil Spitzkopf.
Jedným z potápačov, ktorí sa zapojili do akcie, bol aj Michal Procházka. Potvrdil, že najlepšia viditeľnosť je vo Velickom plese a, naopak, najhoršia v Štrbskom plese. „Tá biodiverzita a ten profil toho jazera, rastliny a živočíchy, sú iné ako v bežných jazerách, teplota vody to celé ovplyvňuje, aj ryby sú výrazne menšie,“ vysvetlil dlhoročný potápač, ktorému sa v minulosti podarilo z tatranských plies vytiahnuť napríklad lebku kamzíka či petrolejovú lampu.
Tradičné podujatie tento rok realizovali v rámci projektu Turisti a príroda spolu, financovaného zo Švajčiarskeho príspevku a štátneho rozpočtu SR.
