Bratislava 24. júla (TASR) - Zachovanie pamiatky je primárnym cieľom aktivít Združenia na záchranu hradu Pajštún. Občianske združenie (OZ) v predchádzajúcich rokoch získalo všetky potrebné povolenia, ktoré mu umožnili pred letom oficiálne začať sanačné práce. Pomáhajú mu v tom zároveň aj prostriedky z projektu Ľudia a hrady - krok k sociálnej ekonomike II.

„Po triedení sute, ktorá sa rokmi v areálu nahromadila, sa čoskoro začne aj so stavbou zázemia potrebného na ďalšie plánované aktivity,“ informoval TASR o aktuálnej situácii člen Združenia na záchranu hradu Pajštún Juraj Balog.

Vysvetlil, že suť triedia, aby ju mohli použiť pri ďalších prácach. „Postupne sa začne realizovať aj archeologický výskum v niektorých častiach a budú sa robiť aj prvé stabilizačné práce, ktoré sú spojené s doplňovaním chýbajúceho muriva,“ dodal Balog.

Občianske združenie na záchranu hradu Pajštún funguje od roku 2022. Myšlienka na záchranu hradu však vznikla už v roku 2020. „Počas všetkých tých rokov sa nám podarilo získať všetky potrebné povolenia na začatie prác a taktiež nájomnú zmluvu k pozemku hradu. Mimo iného to zahŕňa aj schválenie zámeru obnovy od Krajského pamiatkového úradu v Bratislave. S prácami sa tak mohlo začať až tento rok,“ priblížil člen OZ, ktoré sa ako jediné v Bratislavskom kraji stalo súčasťou aktuálneho projektu Ľudia a hrady a môže tak z tohto programu čerpať prostriedky určené na obnovu pamiatky.

„Dotácia nám umožní mať každodenne na hrade pracovníkov, ktorí budú vykonávať potrebné práce. A veríme, že nám pomôže vybudovať skupinu ľudí, ktorých by sme vedeli dlhodobo zamestnávať na hrade,“ upozornil Balog. Prostredníctvom dotácie z projektu Ľudia a hrady budú môcť v aktuálnej sezóne zamestnať v rámci sanácie hradu desať pracovníkov. OZ chce zároveň pokračovať v organizovaní dobrovoľných brigád na hrade.

Balog pripomína, že v prípade Pajštúnu sa členovia OZ držia myšlienky záchrany hradnej stavby, ktorá je po vyše 200 rokoch vo veľmi zlom stave. „Chceme aby sa hrad do budúcna zachoval minimálne v stave, v akom je dnes. Samozrejme, pri niektorých stabilizačných prácach bude vzhľadom na statiku potrebné niektoré steny domurovať,“ upozornil Balog.

Práce na hrade si vyžiadajú aj určité obmedzenia, dôvodom je bezpečnosť návštevníkov a zároveň ochrana stavby. „Aj keď to tak možno často nevyzerá, časť chodníkov dnes vedie po murive, ktoré je však často na prvý pohľad neidentifikovateľné. A pohyb ľudí po ňom ho len viac ničí, preto sme sa rozhodli ho chrániť,“ vysvetlil Balog.

Hrad Pajštún neďaleko Stupavy patril do sústavy pohraničných hradov, ktoré v Malých Karpatoch preberali od 13. storočia funkciu ochrany severozápadných hraníc uhorského štátu. Patril viacerým šľachtickým rodom. V polovici 18. storočia vyhorel, čiastočne ho opravili a ďalej používali. Na začiatku 19. storočia ho demolovali napoleonské vojská, odvtedy leží v ruinách.

Projekt Ľudia a hrady - krok k sociálnej ekonomike II. spustilo Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny (MPSVR) SR na začiatku apríla, zahŕňa obnovu vyše 30 hradov a ďalších pamiatkových objektov. Na ich obnovu je vyčlenených vyše šesť miliónov eur. Projekt, ktorý potrvá do 31. októbra tohto roka, sa realizuje aj v spolupráci s Ministerstvom cestovného ruchu a športu SR a úradom splnomocnenca pre rómske komunity. Cieľom projektu je popri obnove kultúrneho dedičstva podporiť zamestnávanie i znevýhodnených ľudí vrátane osôb z marginalizovaných rómskych komunít.