Banská Bystrica 24. februára (TASR) - Banícke povstanie v rokoch 1525 a 1526 bolo najväčšie sociálno-politické hnutie tohto cechu na Slovensku v období feudalizmu. Hlavné dôvody vzbury v stredoslovenskom regióne spočívali v zadržiavaní miezd a v rastúcej drahote, keď aj rodiny ťažko pracujúcich trpeli biedu. Hlavné banícke povstanie v Banskej Bystrici vypuklo pred 500 rokmi, 24. februára 1526.

Baníci vtrhli do mesta a podpálili viacero domov kupcov. Po desiatich dňoch strategického obsadenia ustúpili a aj v nasledujúcich mesiacoch sa všetky ich pokusy skončili ústupom pred presilou šľachtického vojska a drábov. Povstalecké aktivity vyústili pochytaním niektorých účastníkov, odsúdeniami na trest smrti a neskôr aj niekoľkými popravami vzbúrencov z radov ich vodcov.

Hoci na začiatku 16. storočia získavali banícke stavy na území Slovenska vplyv, postupne ich oslabovala politika mestského patriciátu. Baníctvo v Banskej Bystrici a okolí sa dostávalo do materiálno-technických problémov a v 20. rokoch sa pri banských podnikoch začal vytvárať koordinovaný boj proti feudalizmu. Banícke stavy nesúhlasili s vyplácaním miezd, ktoré sa realizovali špeciálnou mincou, tzv. výplatnou známkou. K tomu sa pridružili ťažké pracovné podmienky a zvyšovanie daní a poplatkov. Prehlboval sa tiež problém zásobovania potravinami a podpory v chorobe.

Ozbrojení baníci 16. mája 1525 demonštrovali v Banskej Bystrici za zvýšenie miezd. Do pohybu sa dali tiež na Starých Horách, v Kremnici, Banskej Štiavnici a Hodruši. Celé leto baníci striedali protesty s demonštráciami a zastavovaním prevádzok. Odmietali prijímať mzdy v menej hodnotných peniazoch, ktoré medzičasom stratili až dve tretiny svojej hodnoty a ich cena stále klesala úmerne so stálym zvyšovaním cien na trhoch riadených mestskou radou. Baníkom síce sľúbili, že časť mzdy im bude vyplácaná v starej mene, ale keďže ťažiari dohodu nedodržali, 500 ozbrojených haviarov sa utáborilo pred hradbami mestského hradu Banskej Bystrice.

Na jeseň 1525 vznikol obranný Banícky zväz so strediskom v Španej Doline, ktorý udržiaval spojenie medzi jednotlivými baníckymi zoskupeniami. V januári 1526 zväz pripravil ozbrojené povstanie. Baníci 24. februára vtrhli do mesta, vyrabovali mestskú zbrojnicu, odkiaľ zobrali tri najlepšie delá, pušky, bojovú výstroj a iné zbrane. Vnikli aj do niektorých meštianskych domov a pivníc a vyplienili ich, niektoré podpálili a na desať dní obsadili celé mesto. Bohatí mešťania sa uchýlili do hradu a hradného kostola, ktoré sa baníkom nepodarilo obsadiť. Vzbúrenci Banskú Bystricu opustili až po vyplatení miezd a keď sa im nepodarilo dobyť zámocký areál.

Vyšetrovaním februárovej vzbury poveril kráľ Ľudovít II. uhorského palatína Štefana Werbőczyho a novohradského župana Gašpara Ráskaya. Súdy na jar vyhlásili prísne verdikty, najmä tresty smrti a konfiškácia majetku. Popravy sa však vtedy ešte neuskutočnili, lebo vodcovia sa poukrývali v lesoch.

Sociálne pnutie pokračovalo a keď haviarom v máji opäť nevyplatili dlžné mzdy, rozhodli sa to riešiť opäť radikálnym spôsobom. Najprv v júli vyrabovali v meste farský majer a povstalecký boj baníkov vyvrcholil v lete 1526. Niekoľko desiatok z nich 2. augusta opäť vtrhlo do Banskej Bystrice s cieľom vyrabovať a vypáliť v meste panské sídla. Podpálili niekoľko meštianskych domov na námestí a obliehali hradný areál s kostolom, kde sa ukryl mestský patriciát.

Aj tieto snahy boli však potlačené. A hoci sa väčšina povstalcov rozutekala do okolia a niektorí do „exilu“ v moravskom Valašskom Meziríčí, v septembri na šibeničnom vrchu obesili piatich aktérov povstania - Andreja Kollára, Andreja Kocku, Jána Skocka, Jakuba Köhlera a Maca Siegla. Na pamiatku baníckej vzbury proti feudálnemu útlaku sa v Banskej Bystrici v rokoch výročí konajú spomienkové akcie. Tento rok v rámci akcie Dni mestskej kultúry 19. a 20. júna. Nosnou témou bude 500. výročie baníckeho povstania a história baníctva.