Bratislava 7. februára (TASR) - Počas druhej svetovej vojny zažila Bratislava celkovo šesť bombardovaní americkým letectvom. Prvé s nemalými obeťami na životoch a rozsiahlymi materiálnymi škodami postihlo Bratislavu 16. júna 1944, keď americké letectvo bombardovalo rafinériu Apollo. Od v poradí piateho bombardovania Bratislavy, ktoré patrí medzi menej zdokumentované letecké nálety na území Slovenska, uplynie v piatok 7. februára 80 rokov.
K piatemu bombardovaniu hlavného mesta vtedajšej vojnovej Slovenskej republiky (1939 - 1945) došlo 7. februára 1945. Bomby dopadli na bratislavský Zimný prístav ako na legitímny vojenský cieľ, ale bombardovanie zasiahlo tiež vtedajšiu prímestskú časť Prievoz. Predtým sa bombardovania Bratislavy uskutočnili 20. septembra 1944, 14. októbra 1944, 6. decembra 1944 a posledné bolo 26. marca 1945.
"Velenie amerického letectva rozhodlo, že 7. februára 1945 vykonajú bombardovacie skupiny 15. leteckej armády dislokované v Taliansku nálety na dôležité nepriateľské ciele vojenského významu nachádzajúce sa v okupovanej Juhoslávii, Rakúsku a Slovensku. Konkrétne sa na nich malo zúčastniť 739 štvormotorových bombardérov B-17 Flying Fortress a B-24 Liberator, ktorých ochranu malo vo vzduchu zabezpečiť 278 stíhačov letiacich na lietadlách typu P-38 Lightning a P-51 Mustang," uviedol pre TASR Peter Šumichrast, riaditeľ odboru vojensko-historických výskumov a zástupca riaditeľa Vojenského historického ústavu (VHÚ).
V prípade Bratislavy, ktorá bola podľa Šumichrasta určená ako záložný cieľ, mali bombardovať bratislavský Zimný prístav. Čo sa týka tohto cieľa, Nemci a jeho spojenci ho používali na prekládku tovarov a surovín dôležitých pre vedenie bojovej činnosti. Takže aj v tomto konkrétnom prípade išlo podľa vojenského historika o jednoznačne legitímny vojenský cieľ. "Čo sa týka priebehu náletu, na Bratislavu zaútočilo o 14.30 h štrnásť zo sedemnásť štvormotorových bombardérov B-24 Liberator zo 451. bombardovacej skupiny. Z ich ´bombovníc´ dopadlo z výšky 6500 metrov na Bratislavu celkom 32,5 ton leteckých bômb. Čiara dopadu bômb sa tiahla juhovýchodne od centra mesta pozdĺž bratislavského riečneho prístavu," vysvetlil Šumichrast.
Hlavným cieľom náletu bola bývalá rafinéria Apollo. Na archívnej snímke ľudia odnášajú jednu z obetí bombardovania.Foto: Archív TASR
Bombardovanie zasiahlo však aj vtedajšiu prímestskú časť Prievoz. V súvislosti s otázku rozptylu bômb mimo cieľov v Bratislave, Šumichrast poznamenal, že nešlo o nič neobvyklé a nešlo o nekalý zámer "leteckých pirátov" ako spojeneckých letcov hanlivo označovala nemecká propaganda.
"Dochádzalo k tomu z technických príčin, nižšieho stupňa výcviku posádok, zhoršenej viditeľnosti nad cieľom spôsobenej mrakmi či dymom, ale aj nepriateľskou činnosťou ako napríklad streľbou protilietadlového delostrelectva," spresnil vojenský historik.
Bombardovací nálet amerického letectva zo 7. februára 1945 patrí podľa Šumichrasta medzi menej zdokumentované letecké nálety na území Slovenska. Podľa neho aj zaujímavé, že ani v dobovej tlači sa o ňom nenachádzajú žiadne informácie, a to ani o obetiach či škodách.
Hlavným cieľom náletu bola bývalá rafinéria Apollo. Na archívnej snímke Zimný prístav v Bratislave po bombardovaní.Foto: Archív TASR
"V tejto súvislosti by bolo potrebné vykonať archívny výskum v našich špecializovaných archívoch. Svojím spôsobom je smutné, že máme k dispozícii podrobnejšie informácie o amerických letcoch, ktorí sa z tej misie nevrátili, ako o obetiach náletu z radov nášho obyvateľstva. A 451. bombardovacia skupina pri ňom stratila sedem strojov s posádkami a ďalšie sa vrátili na základne v Taliansku poškodené," skonštatoval Šumichrast.
Ani toto a ani predchádzajúce bombardovania americkým letectvom nesúviseli s neskorším oslobodzovaním Bratislavy. "Hlavné mesto Slovenskej republiky oslobodili vojaci sovietskej Červenej armády a rumunskej armády, bez priamej leteckej podpory amerického letectva," zdôraznil Peter Šumichrast, riaditeľ odboru vojensko-historických výskumov a zástupca riaditeľa VHÚ.
