< sekcia Regióny

Pri likvidácii boľševníka pomáhajú na Kysuciach dobrovoľní strážcovia

Boľševníka obrovský Foto: TASR/Radovan Stoklasa

Boľševník obrovský je dvojročná rastlina dorastajúca do výšky dvoch až piatich metrov.

Čadca 9. januára (TASR) – Invázna rastlina boľševník obrovský sa v rámci územia v pôsobnosti Správy Chránenej krajinnej oblasti (CHKO) Kysuce vyskytuje iba v okrese Čadca. Najsevernejší a zároveň najzápadnejší výskyt je v obci Klokočov, najvýchodnejšia lokalita je v obci Nová Bystrica, v katastrálnom území Harvelka. Na likvidácii tohto druhu sa Správa CHKO Kysuce podieľa s dobrovoľnými strážcami, uviedla botanička Zuzana Václavová.

Rastlina sa najčastejšie vyskytuje v okolí vodných tokov. "V Klokočove už niekoľko rokov spolupracujeme s Monikou Kasákovou, ktorá spolu s bývalou botaničkou Správy CHKO Kysuce Evou Pietorovou a za pomoci ďalších ľudí takmer už úplne potlačili populáciu s počtom vyše sto jedincov. Druhá najväčšia lokalita v bývalej obci Harvelka je už tiež na ústupe vďaka každoročnej intenzívnej redukcii populácie," priblížila Václavová.

Boľševník obrovský je dvojročná rastlina dorastajúca do výšky dvoch až piatich metrov. Slovenský aj český názov je odvodený z ruského slova "bolšoj", čo znamená veľký. U dospelého jedinca môže koreňový systém siahať až do hĺbky troch metrov. Kvitne od júla do augusta.

"Invázne druhy rastlín sú nepôvodné, majú potenciál rýchlo sa šíriť a negatívne ovplyvňovať populácie našich pôvodných druhov. Tento druh je schopný obsadiť pomerne široké spektrum stanovíšť. Len čo prenikne na nejakú plochu, väčšinou sa šíri rýchlo bez ohľadu na charakter pôvodnej vegetácie a podmienky stanovišťa," vysvetlila botanička CHKO Kysuce. Ako dodala, postupne vytvára veľkoplošné porasty typické nízkou druhovou diverzitou a pôsobí konkurenčne na domáce druhy rastlín.

Rastlina produkuje toxickú šťavu obsahujúcu furokumaríny (na svetlo senzitívne chemické zlúčeniny, pozn. TASR), ktoré pri kontakte s pokožkou a v kombinácii s UV žiarením spôsobujú poškodenie kože podobné popáleninám. Nebezpečenstvo podľa Václavovej spočíva v tom, že pri kontakte s časťou rastliny ľudia necítia bolesť hneď a nenúti ich to odtiahnuť ruku. U citlivejších jedincov môže dôjsť ku kožnej reakcii už pri dotyku s listom. Vážne zdravotné komplikácie môžu nastať aj pri vdýchnutí šťavy z rastliny.