< sekcia Regióny

Pri návšteve horného Zemplína sa dá prejsť po bratrancovi Eiffelovky

Na snímke Valaškovský most cez rieku Laborec v Humennom 19. augusta 2020. Pamiatkový úrad SR vyhlásil most postavený počas roka 1900, počas pôsobenia hlavného župana Istvána Molnára, podžupana Etela Matolaia a hlavného okresného slúžneho Miklósa Harasztyho v roku 2017 za národnú kultúrnu pamiatku. Oceľová konštrukcia mosta bola vytvorená pomocou tzv. „horúcej“ technológie spájania nitmi. Podobným spôsobom bola postavená Eiffelova veža v Paríži a loď Titanic. Foto: TASR - Roman Hanc

Plechové nosníky sa spájali nitovaním. V malých vyhniach nahrievač nahrieval nity. Žeravý nit potom veľkými kliešťami podal podávačovi.

Humenné 19. augusta (TASR) – Pri pobyte v metropole horného Zemplína, v Humennom, sa dá okrem návštevy zrekonštruovaného renesančného kaštieľa a exteriérovej expozície ľudovej architektúry prejsť i po "bratrancovi" Eiffelovej veže. Valaškovský most cez rieku Laborec bol, rovnako ako symbol Paríža a legendárny parník Titanic, zostrojený pomocou takzvanej "horúcej" technológie spájania nitmi.

"Plechové nosníky sa spájali nitovaním. V malých vyhniach nahrievač nahrieval nity. Žeravý nit potom veľkými kliešťami podal podávačovi. Ten strčil nit do otvoru a z druhej strany ďalší robotník veľkým, dvojkilovým kladivom s pologuľovitým otvorom v strede búchal po ňom dovtedy, kým nevyformoval hlavičku nitu a pritiahol tak vlastne plech k plechu," priblížili pre TASR pamiatkari z Krajského pamiatkového úradu v Prešove s tým, že spôsob výroby oceľovej konštrukcie je jedným z dôvodov, prečo most v roku 2017 vyhlásili za národnú kultúrnu pamiatku technického charakteru. Ďalším je napríklad i to, že ide o najstarší cestný most v meste i okrese a jeden z najstarších cestných mostov s oceľovou konštrukciou v Prešovskom kraji.



Valaškovský most s dĺžkou 62,4 metra, šírkou takmer šesť metrov a najvyššou časťou oblúka s výškou 3,33 metra postavili na základe projektu Maďarskej kráľovskej stavebnej kancelárie v Sátoraljaújhely počas roka 1900 obyvatelia Zemplínskej župy pod dozorom hlavného kráľovského inžiniera Hönsch Deszóa a kráľovského inžiniera Czakó Ignáca. Mená vtedajšieho hlavného župana Istvána Molnára a hlavného okresného slúžneho Miklósa Harasztyho sú dodnes zachované na pamätnej tabuli, ktorá je súčasťou mostnej konštrukcie.

Podľa pamiatkarov slúžil Valaškovský most pre osobnú a nákladnú dopravu a tiež pre presun ťažkej vojenskej techniky do konca 70. rokov 20. storočia. Ako dopĺňajú, keďže bolo Humenné počas vojen dôležitým transportným a zásobovacím uzlom, strategickú úlohu zohrával i Valaškovský most. "Prvýkrát po ňom ťažká vojenská technika prešla na začiatku prvej svetovej vojny, dňa 27. novembra 1914, keď mesto Humenné obsadili vojská cárskeho Ruska," spresnili pamiatkari s tým, že vojsko most využívalo aj v povojnovom období, keď cezeň prechádzala technika na cvičenia do výcvikového priestoru Valaškovce. V súčasnosti slúži most už iba peším a cyklistom.



Humenčania staršieho veku však Valaškovský most vnímajú aj inak, ako strategický dopravný uzol. V spomienkach viacerých z nich zaznamenaných v súbore publikácií Miznúci svet je most spájaný s "benátskymi nocami". Počas nich sa na otvorenom priestranstve pri moste odohrávala ľudová zábava a Laborec brázdili lodičky s rozsvietenými lampášmi.