Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Štvrtok 28. marec 2024Meniny má Soňa
< sekcia Regióny

Pri veľkej smutnej vŕbe v Ďurkove vyvieral prameň, liečil bolesti

Ilustračná snímka. Foto: TASR Michal Svítok

Smutná vŕba bola nielen miestom stretávania sa obyvateľov obce, ale aj mladých ľudí, ktorí si pod ňou zaspievali a zabavili sa.

Ďurkov 9. apríla (TASR) – Majestátna a nezvyčajne veľká vŕba vyrástla kedysi v panstve rodu Rakovských v Ďurkove v okrese Košice-okolie. Bol to vysoký strom s dlhými zvesenými konármi, ktorého zjav ľudí podnietil dať mu prívlastok smutná.

"Strom bol velikánsky. Aj poľnohospodári, poľovníci či školáci hovorili - stretneme sa pri smutnej vŕbe," opísal pre TASR starosta obce Ondrej Valik, ktorého dedo a pradedo kedysi pracovali ako hájnici na panstve. Rakovskí, ktorí žili v Ďurkove, boli poslednými zemepánmi obce. Podľa starostu sa k stromu viazali strašidelné, ale aj veselé príbehy.

Pod vŕbou vyvieral prameň, spomína si rodáčka z Ďurkova, dokumentaristka a regionálna historička Marta Čiderová. Domnieva sa, že vŕbu tam pravdepodobne zasadil zemepán, aby vytvárala tieň. "Prameň dostal pomenovanie hoscova voda," povedala TASR. Hoscec bolo pomenovanie, ktorým kedysi ľudia nazývali nemoc s bolesťami v brušnej dutine. Presný význam miestneho názvu prameňa však nie je známy. "Ale rozhodne sa vzťahoval ako liek k bolestiam, preto aj tú vodu chodili ľudia načierať z prameňa. Bola to dobrá, zdravá voda," myslí si Ďurkovčanka a kronikárka. Voda z prameňa tiekla ešte v roku 1905 aj do miestnej kúrie, fontány v historickom parku a do rybníčka, ktorý doteraz v obci existuje.

Smutná vŕba bola nielen miestom stretávania sa obyvateľov obce, ale aj mladých ľudí, ktorí si pod ňou zaspievali a zabavili sa. "Ako dievča som tam chodievala s kamarátkami si posedieť do trávy pod smutnú vŕbu a dodnes si pamätám, ako sme počúvali zurčanie pramienka," zaspomínala si Čiderová. Dodala, že sa o nezvyčajne veľkej vŕbe hovorilo aj ako o orientačnom bode vo vojenských mapách. Upozornila, že vŕba je odjakživa tajuplným stromom, ktorému sa ľudia zverovali so svojimi tajomstvami.

Doteraz nie je jasné, koľko rokov rástla v Ďurkove impozantná vŕba. Rodáčka a kronikárka Marta Čiderová predpokladá, že ju zasadili majitelia kúrie koncom 18. storočia alebo začiatkom 19. storočia, keď vysadili aj park. Celý areál mal okolo štyroch hektárov, park zdobili cudzokrajné dreviny a kríky, bola tam aj ovocná, zeleninová záhrada a skleník s kvetmi a trojpodlažná sýpka. Osud smutnej vŕby bol zavŕšený približne pred 25 rokmi, rovnako ako jej názov - smutne. "Majitelia záhrady, ktorí ju vlastnili, ju spílili," konštatoval starosta. Na mieste zostal len drevený kríž s plechovou strieškou, ktorý je dnes značne poškodený.

Dedina Ďurkov s približne 1800 obyvateľmi leží v Olšavskej doline, 18 kilometrov východne od Košíc. Prvá písomná zmienka o obci pochádza z druhej polovice 13. storočia.