Bratislava 10. mája (TASR) - Po minuloročných skúsenostiach z projektu „Hodina otázok a odpovedí“ sa primátor Bratislavy Milan Ftáčnik presúva z priestorov Primaciálneho paláca do jednotlivých mestských častí. Májovú hodinu otázok a odpovedí venoval tentoraz mestskej časti Vajnory. V predchádzajúcich troch mesiacoch navštívil Petržalku, Devínsku Novú Ves a Raču.

Počas popoludňajšieho programu sa primátor stretol so starostom Vajnôr Jánom Mrvom, poslancami a pracovníkmi miestneho úradu, prezrel si kritické miesta, na ktoré by obec potrebovala investičné stimuly, a v kultúrnom stredisku diskutovali s miestnymi občanmi.

Prioritou Vajnôr je predovšetkým riešenie katastrofálnej dopravnej situácie, ktorá sa znásobila najmä rozsiahlou výstavbou sídliska v lokalite Čierna Voda, ktorá katastrálne patrí pod obec Chorvátsky Grob. Postupne tam majú vyrásť objekty pre 56.000 obyvateľov, čo je asi toľko, koľko majú v súčasnosti dokopy všetky tri okresné mestá v Bratislavskom kraji – Malacky, Pezinok a Senec.

Doprava do hlavného mesta je však riešená len pôvodnou úzkou Roľníckou ulicou prechádzajúcou historickým centrom Vajnôr, po ktorej denne prejde asi 22.000 vozidiel. Roľnícka sa pripája pri kruhovom objazde na Rybničnú ulicu, ktorú využívajú najmä tranzitujúce vozidlá v smere na Pezinok a Modru. Tadiaľ denne prejde vyše 50.000 áut. Vajnory pritom majú len 5000 obyvateľov.

„Kým sa nepostaví nultý diaľničný obchvat D4, privítali by sme, keby nám magistrát pomohol aspoň zlepšiť dopravno-bezpečnostnú situáciu postavením svetelne riadeného priechodu pre chodcov pri zdravotnom stredisku a rekonštrukciou dvoch zastávok MHD. Generálny investor Bratislavy už spracoval aj projektovú dokumentáciu východného obchvatu Vajnôr, ktorý by obci veľmi pomohol s odbremenením tranzitujúcich vozidiel,“ uviedol starosta. Výhľadovo by nielen Vajnory, ale všetci obyvatelia hlavného mesta privítali, keby sa dala predĺžiť električková trať od Zlatých pieskov cez Rendez až po račiansku štvrť Komisárky.

Tým, že sa na neďalekej Čiernej Vode intenzívne stavia bez riešenia dopravnej infraštruktúry a dokonca aj bez občianskej vybavenosti, Vajnory pociťujú veľký tlak na obsadenosť dvoch miestnych základných škôl a škôlky. Aj to boli otázky, ktoré Vajnorčania adresovali primátorovi. Potrebovali by rozšíriť ZŠ aspoň o štyri triedy. Ani nová materská škola pre 120 detí, na ktorú si Vajnory zobrali úver, už po dvoch rokoch kapacitne nestačí vyhovieť všetkým záujemcom.

Osobitnú kapitolu tvorí rekonštrukcia Vajnorského ľudového domu. Nové vedenie vajnorskej samosprávy sa pustilo do rekonštrukcie pôvodného objektu z polovice 19. storočia. Svojho času dom patril mestu, ktoré ho odstúpilo mestskej časti. „Na postupnú rekonštrukciu tejto kultúrnej pamiatky prispievame z miestneho rozpočtu, získali sme finančnú pomoc z ministerstva kultúry a tiež z Bratislavského samosprávneho kraja. Na dokončenie prác nám však stále chýba približne 200.000 eur. Celý areál pred ľudovým domom by malo znásobiť dokončenie hlavného námestia s rekonštruovanou sochou sv. Floriána ako jednej z dominánt centra obce,“ dodal Mrva.

Celkovo vajnorská samospráva predložila na riešenie 24 akútnych problémov v obci. Ako pre TASR uviedol primátor Ftáčnik, mesto môže investične Vajnorom pomôcť len v obmedzenom rozsahu, nakoľko samo zápasí s nedostatkom peňazí a zadlženosťou. Spoločne s vajnorskou samosprávou však primátor podporí projekt výstavby D4 v okolí Vajnôr v takzvanom polozapustenom, presypanom profile.

Mesto pomôže pri zvýšení bezpečnosti premávky v obci tým, že poskytne prostriedky na vybudovanie ďalšieho dopravného semafora pri zdravotnom stredisku. Nezanedbateľnou zo strany mesta bude i pomoc pri budovaní cyklotrasy JURAVA a operatívna pružnosť pri vysporiadaní respektíve zámene pozemkov medzi mestom a mestskou časťou, čo sa týka najmä detského ihriska a futbalového štadióna.