Trenčín 18. novembra (TASR) - Dlhoročný trenčiansky primátor Richard Rybníček v stredu po 16 rokoch odovzdal vedenie mesta svojmu nástupcovi a bývalému zástupcovi Jánovi Forgáčovi. Rybníček v októbrových komunálnych voľbách už nekandidoval na post primátora Trenčína. V posledný deň vo funkcii poskytol TASR rozhovor.
-Po 16 rokoch ste posledný deň vo funkcii primátora mesta. S akými pocitmi odovzdávate žezlo novému primátorovi? Pred čím ho budete varovať?-
Mesto Trenčín odovzdávam novému primátorovi s najlepšími pocitmi, pretože odchádzam dobrovoľne, odchádzam ako človek, ktorý splnil väčšinu z toho, čo obyvateľom sľúbil. Som šťastný, že obyvatelia mesta Trenčín sú už nielen lokálpatrioti, ale sú hrdí na svoje mesto. A to je stav, ktorý sa nedá dosiahnuť zo dňa na deň. Dosiahnuť sa to dá len prácou, za to som veľmi vďačný. Novému primátorovi odporúčam, aby zostal konzistentný vo svojich názoroch, nevzdával sa a mal odvahu ísť ďalej a neuhýbať. Vtedy mu ľudia budú veriť.
-Čo považujete za svoj najväčší úspech vo funkcii primátora?-
Za absolútne najväčší úspech považujem, že sa zmenil pohľad ľudí na svoje mesto, na verejný priestor a na spôsob, ako sa k svojmu mestu majú správať. Nezmenili sme len to, že sme pomenili budovy, opravili cesty, chodníky, zaujímavé budovy a inštitúcie, ale že sme dosiahli stav, že ľudia sú na svoje mesto hrdí aj preto, lebo sami priložili ruku k dielu. Zmenilo sa myslenie ľudí, a to je veľmi dôležité.
-Čo sa nepodarilo a dnes by ste to riešili inak?-
Myslím si, že taká vec nie je, nech to znie akokoľvek sebavedome. Všetko, čo som robil, robil som s najlepšou vierou a najlepšie, ako sa dá. Najväčší problém bol ten, že za mojej éry sa vymenilo sedem vlád, že Slovensko je nekonzistentná krajina, ktorá nemá víziu a nemá pokračovanie. Každá vláda si robí, čo chce. Nepodarilo sa nám dohodnúť také kľúčové veci, ako je rekonštrukcia starého cestného mosta v Trenčíne alebo sme až na poslednú chvíľu riešili rekonštrukciu železničnej stanice. Hrozne dlho trvajú veci, ktoré sú v rukách štátu, a primátor musí vynaložiť obrovské úsilie na to, aby presvedčil úradníkov a politikov v Bratislave, aby sa začali starať aj o mesto, v ktorom nežijú.
-Bolo získanie titulu EHMK pre vás vyvrcholením primátorskej kariéry?-
Ani nie. Bol to skôr obrovský dar na zrýchlenie procesov v meste. Som presvedčený, že bez „ochrany“ týmto titulom by množstvo vecí išlo oveľa pomalšie. Napriek tomu, že žijeme v krajine, kde neexistuje profesionalita a posudzuje sa v politike, kto je náš a kto je váš, tak tento titul nás ochránil pred možnými politickými zásahmi do fungovania mesta a získali sme veľa finančných prostriedkov z Európskej únie.
-Pred vaším druhým funkčným obdobím ste povedali, že chcete z Trenčína urobiť najlepšie miesto na život na Slovensku. Podarilo sa to? Ak celkom nie, čo k tomu chýba?-
Myslím si, že sa podarilo, že je to moderné európske mesto, v ktorom výrazne stúpla kvalita života. K tomu ideálu ešte chýba riešenie dopravy – preložka cesty I/61 a dokončenie projektu Trenčín SiTy pri rieke Váh. Spojenie súčasného centra mesta s riekou tak, aby človek nemusel prekonávať prekážky a plynule sa dostal k rieke. Ten bude naplnený až niekedy v roku 2040, ale s tým sme to robili.
-Je dnes na Slovensku možné rozvíjať mestá podľa vízií ich vedení? Do akej miery sú mestá limitované celoštátnou politikou?-
Je to možné. Ak má primátor víziu a odvahu a vie komunikovať s ľuďmi, tak sa to dá. Obmedzujúce je to, že sme stále centralizovaná krajina a na rozdiel od primátorov v okolitých štátoch i Európe disponujeme malým množstvom zdrojov. Ak by mestá mali viac peňazí a zastupiteľstvá by mohli rozhodovať o peniazoch, ktoré im chýbajú, a zbytočne ich nedržal štát, garantujem, že by sme dokázali byť na takej úrovni ako okolité štáty.
-Nielen projekt EHMK, ale aj vízia Trenčína vsadila na komunity a podiel obyvateľov na rozvoji mesta. Akí sú Trenčania? Sú schopní sa spojiť?-
Áno. Je to vidieť na projektoch spájajúcich komunity. Ukázalo sa obrovské množstvo fantastických ľudí, ktorí v meste sú. Mám Trenčanov nesmierne rád a veľmi si ich vážim. Ukázalo sa, že sú hrdí na svoje mesto. Som na Trenčanov hrdý a ďakujem im, že mesto vyzerá tak, ako vyzerá. Je to najmä ich zásluha.
-Čo budete robiť po odchode z komunálnej politiky? Mnohí vás vyzývajú k angažovaniu sa vo „veľkej“ politike. Stále to odmietate?-
Bol by som neférový, keby som povedal, že to odmietam. Neodmietam to, potrebujem čas. Nie jeden alebo dva roky, niekoľko rokov. Celý svet je v nepredvídateľnej situácii. Ak by sa situácia vyvinula tak, že o päť či šesť rokov by bola šanca vrátiť sa do politiky, tak to nevylučujem. V tejto chvíli je mojou najväčšou prioritou rozvoj môjho deväťročného syna.
-Čo vám dala funkcia prvého muža Trenčína a čo vám zobrala?-
Zobrala mi obrovské množstvo psychickej energie. Nikdy som si nemyslel, že človek môže vnútorne vyhorieť, ale je to pravda. Zatiaľ verím, že mi nezobrala zdravie. Cítim sa byť v poriadku, uvidím, čo bude potom. Ale dala mi nádej a vieru v ľudí. Keď s ľuďmi hovoríte ako s rovnocennými partnermi a dávate im najavo, že ste v službe pre nich, tak dôvera, čo vám dajú, je na nezaplatenie.