Komunálne voľby 2026
Všetky správy
Paviány dželada pochádzajú výlučne z vysokohorských oblastí Etiópie, kde obývajú trávnaté náhorné plošiny a skalnaté územia.
Autor TASR
Ak si želáte, aby počítač prečítal text článku, použite prehrávač nižšie.
00:00 / 00:00
Bratislava 14. októbra (TASR) - Do bratislavskej zoologickej záhrady pricestovalo z Jersey Zoo ďalších sedem paviánov dželada. Postupne doplnia pôvodnú sedemčlennú skupinu, ktorá je tam už od leta. Nové jedince sú zatiaľ od pôvodnej skupiny oddelené, ich postupné spájanie je naplánované na najbližšie dni a týždne. TASR o tom informovala Zuzana Dzurdzíková zo zoo.
„Všetky pochádzajú z Jersey Zoo, kde žili spoločne už pred presunom do Bratislavy. Vďaka tomu, že sa jednotlivé zvieratá navzájom poznajú, chovatelia predpokladajú pokojný priebeh ich opätovného spájania,“ skonštatovala Dzurdzíková.
Jedným z najvýraznejších nových obyvateľov je samec, ktorého vzhľad predstavuje typické znaky samcov tohto druhu. Na rozdiel od samíc majú dospelé samce mohutnú hrivu, ktorá pokrýva hlavu, krk a plecia a dodáva im charakteristický vzhľad. Ďalším neprehliadnuteľným znakom je výrazná červená škvrna neosrstenej kože na hrudi, podľa ktorej dostali dželady prezývku „krvácajúce srdce“. Jej sfarbenie môže u samcov súvisieť s hormonálnou aktivitou a spoločenským postavením.
Paviány dželada pochádzajú výlučne z vysokohorských oblastí Etiópie, kde obývajú trávnaté náhorné plošiny a skalnaté územia. Napriek svojmu pomenovaniu nepatria medzi pravé paviány, ale sú jediným žijúcim zástupcom rodu Theropithecus. Väčšinu ich jedálnička tvorí tráva, ktorú zbierajú pomocou obratných prstov. Väčšinu dňa trávia na zemi a ich spôsob života je úzko spätý s otvorenou vysokohorskou krajinou.
Dželady sú známe aj zložitou sociálnou štruktúrou. Základné skupiny spravidla pozostávajú z jedného samca, niekoľkých samíc a ich mláďat. Jednotlivé skupiny sa vo voľnej prírode spájajú do väčších spoločenstiev, ktoré môžu zahŕňať stovky až viac ako tisíc jedincov.
Dželady majú k dispozícii nový výbeh na svahu za pavilónom primátov. Areál s rozlohou takmer 2000 metrov štvorcových využíva prirodzený terén bývalého výbehu oviec a poskytuje zvieratám dostatok priestoru na pohyb, získavanie potravy aj prirodzené sociálne interakcie. Výbeh je súčasťou postupne vznikajúceho afrického kopca.
„Všetky pochádzajú z Jersey Zoo, kde žili spoločne už pred presunom do Bratislavy. Vďaka tomu, že sa jednotlivé zvieratá navzájom poznajú, chovatelia predpokladajú pokojný priebeh ich opätovného spájania,“ skonštatovala Dzurdzíková.
Jedným z najvýraznejších nových obyvateľov je samec, ktorého vzhľad predstavuje typické znaky samcov tohto druhu. Na rozdiel od samíc majú dospelé samce mohutnú hrivu, ktorá pokrýva hlavu, krk a plecia a dodáva im charakteristický vzhľad. Ďalším neprehliadnuteľným znakom je výrazná červená škvrna neosrstenej kože na hrudi, podľa ktorej dostali dželady prezývku „krvácajúce srdce“. Jej sfarbenie môže u samcov súvisieť s hormonálnou aktivitou a spoločenským postavením.
Paviány dželada pochádzajú výlučne z vysokohorských oblastí Etiópie, kde obývajú trávnaté náhorné plošiny a skalnaté územia. Napriek svojmu pomenovaniu nepatria medzi pravé paviány, ale sú jediným žijúcim zástupcom rodu Theropithecus. Väčšinu ich jedálnička tvorí tráva, ktorú zbierajú pomocou obratných prstov. Väčšinu dňa trávia na zemi a ich spôsob života je úzko spätý s otvorenou vysokohorskou krajinou.
Dželady sú známe aj zložitou sociálnou štruktúrou. Základné skupiny spravidla pozostávajú z jedného samca, niekoľkých samíc a ich mláďat. Jednotlivé skupiny sa vo voľnej prírode spájajú do väčších spoločenstiev, ktoré môžu zahŕňať stovky až viac ako tisíc jedincov.
Dželady majú k dispozícii nový výbeh na svahu za pavilónom primátov. Areál s rozlohou takmer 2000 metrov štvorcových využíva prirodzený terén bývalého výbehu oviec a poskytuje zvieratám dostatok priestoru na pohyb, získavanie potravy aj prirodzené sociálne interakcie. Výbeh je súčasťou postupne vznikajúceho afrického kopca.
