Veľký Krtíš 27. januára (TASR) – Nemocnica vo Veľkom Krtíši nefunguje geniálne, v rámci možností však poskytuje to, čo ľudia v regióne potrebujú. Počas piatkovej návštevy nemocnice to povedal podpredseda Banskobystrického samosprávneho kraja (BBSK) pre zdravotníctvo Peter Juhász.

Všeobecná nemocnica s poliklinikou Veľký Krtíš by mala podľa optimalizácie patriť do siete nemocníc prvej úrovne. Podpredseda vidí najväčšiu hrozbu v tom, že sa predĺžia doby čakania pacientov na vyšetrenia. Zanedbávanie zdravotného stavu občanov tak podľa neho narastie. "Umierať tak budú ľudia, ktorí by nemuseli," spomenul s tým, že reformu vidí ako unáhlenú a nedomyslenú. Podotýka, že prvým krokom by malo byť rozdelenie ambulancií a ich počtu v rámci regiónu. "Najskôr treba toto vyriešiť a až potom riešiť optimalizáciu siete nemocníc," zdôraznil. Ako dodal, v zariadení vo Veľkom Krtíši sa zdokonalilo to, čo má šancu fungovať.

Nemocnicu na juhu stredného Slovenska v piatok s Juhászom navštívil aj predseda BBSK Ondrej Lunter. Ako konštatoval, reforma sa mala v prvom rade začať v ambulantnom sektore. "Mladí lekári váhajú, či majú ísť pracovať do tejto nemocnice, a súčasní nevedia, či je perspektíva v nej ostať," poznamenal. Podľa Luntera je dôležité, aby ministerstvo zdravotníctva do 31. marca potvrdilo, ktoré doplnkové programy budú v tejto nemocnici poskytovať. Žiada tiež, aby v nej ostali špecializácie, na ktoré má vybavenie a aj personál.

Riaditeľka nemocnice Marcela Dekrétová informovala, že zaradenie do siete nemocníc prvej úrovne znamená umiestnenie oddelenia dlhodobo chorých, rehabilitácie a špecializovaných ambulancií. Žiadať však chcú o to, aby ostali aj ďalšie oddelenia. Sú to napríklad chirurgia, úrazová chirurgia, oddelenie anestéziológie a intenzívnej medicíny, oddelenie vnútorného lekárstva a pediatria.

Ministerstvo zdravotníctva vo svojom stanovisku pre TASR v piatok potvrdilo, že predstavilo prvú fázu predbežnej kategorizácie. Uvádza, že aktuálne pripravujú druhú, ktorá sa týka doplnkových programov. "Kritériá pre kategorizáciu doplnkových programov vychádzajú z práce viac ako 400 klinických odborníkov a sú verejne známe," konštatuje. Ak sa podľa ministerstva nemocnica uchádza o doplnkové programy a spĺňa kvalitatívne kritériá ako materiálne vybavenie, personálne vybavenie či počet zákrokov v danej oblasti, nevidia dôvod ich nekategorizovať. "V žiadnom prípade nie je zmyslom reformy nemocníc zatvárať dobre fungujúce oddelenia," informuje.