MS vo futbale 2026
Všetky správy
Prednosta obecného úradu v Rakúsoch Jozef Pitoňák v utorok (16. 6.) oznámil, že na základnej škole s materskou školou, ktorú navštevuje zhruba 850 žiakov, plánujú zrušiť druhý stupeň vzdelávania.
Autor TASR
Rakúsy 18. júna (TASR) - Rezort školstva chce s obcou Rakúsy v Kežmarskom okrese o hrozbe zrušenia druhého stupňa na tamojšej základnej škole (ZŠ) ešte rokovať. Kritiku zo strany samosprávy však odmieta a tvrdí, že pri výstavbe novej budovy školy pre 720 detí obec nedokázala využiť pomoc, podávala nekompletné žiadosti a bola nečinná. V reakcii na nedávnu kritiku samosprávy to pre TASR potvrdil odbor komunikácie a marketingu Ministerstva školstva, výskumu, vývoja a mládeže SR s tým, že problémom nie je nezáujem štátu, ale pochybenia a nereálne požiadavky obce.
Rezort potvrdil, že obec mala možnosť získať peniaze na novú školu a zrušenie dvojzmennej prevádzky. V júli 2023 však jej žiadosť zamietli pre nesplnenie podmienky desegregácie a v marci 2025 znova preto, lebo samospráva ani na tri výzvy nedoplnila chýbajúce dokumenty. Ministerstvo tiež tvrdí, že obec žiadala na výstavbu novej školy 11,7 milióna eur, čo by bol najdrahší projekt z plánu obnovy. „Navyše plánovala obec vytvoriť 724 nových kapacít namiesto pôvodného zámeru 400 miest, pričom v dvojzmennej prevádzke bolo v tom čase podľa obce iba zhruba 100 žiakov,“ podotkol rezort. Ozrejmil, že aj napriek neschváleniu žiadosti samospráva podpísala zmluvu s dodávateľmi na ešte vyššiu sumu bez finančného krytia.
Ministerstvo reagovalo aj na kritiku nedostatočného dofinancovania školy v prenajatých priestoroch v Pradiarni v Kežmarku, ktoré podľa starostky Moniky Jurašovej stoja obec približne 160.000 eur ročne. „Pravdou je, že pridelený normatívny príspevok na osobné náklady pre základnú školu v obci Rakúsy bol podľa dát rezortu postačujúci na úhradu osobných nákladov,“ vysvetlil rezort a tvrdí, že obci poslali v decembri 2025 mimoriadnych 30.000 eur na prevádzku. Samospráva však nevyčerpala takmer 43.000 eur zo starých peňazí na prevádzku.
Ministerstvo dodáva, že v júni 2024 podpísali memorandum o vytvorení pilotnej rómskej národnostnej školy s podporou národného projektu „Príležitosť pre všetkých“, s cieľom nielen vytvoriť podmienky na implementáciu desegregačných opatrení, ale aj na prijatie konkrétnych krokov k vytvoreniu národnostných tried. Od septembra 2025 však obec podľa rezortu neurobila vôbec nič, preto začiatkom roka 2026 od zmluvy odstúpil.
„Dôrazne odmietame tvrdenia predstaviteľov Rakús, že príčinou súčasnej situácie je nezáujem štátu alebo nedostatočná komunikácia zo strany ministerstva. Zostávame pripravení byť partnerom obce pri hľadaní zákonných, finančne udržateľných a realizovateľných riešení na zabezpečenie dostatočných kapacít na vzdelávanie detí v obci,“ ubezpečuje ministerstvo a zástupcov obce pozvalo na ďalšie rokovanie. „Zároveň však platí, že zodpovednosť za zabezpečenie podmienok na plnenie povinnej školskej dochádzky je podľa platnej legislatívy v kompetencii zriaďovateľa školy a túto zodpovednosť nemožno prenášať na štát,“ uzatvára rezort.
Prednosta obecného úradu v Rakúsoch Jozef Pitoňák v utorok (16. 6.) oznámil, že na základnej škole s materskou školou, ktorú navštevuje zhruba 850 žiakov, plánujú zrušiť druhý stupeň vzdelávania. Zámer schválili aj obecní poslanci a definitívne o zrušení rozhodnú zrejme v lete. Situáciu by podľa neho vyriešila výstavba novej školy v rómskej osade, o ktorú sa usilujú už 18 rokov. Bez pomoci štátu či európskych fondov sa to však zrealizovať nedá.
Rezort potvrdil, že obec mala možnosť získať peniaze na novú školu a zrušenie dvojzmennej prevádzky. V júli 2023 však jej žiadosť zamietli pre nesplnenie podmienky desegregácie a v marci 2025 znova preto, lebo samospráva ani na tri výzvy nedoplnila chýbajúce dokumenty. Ministerstvo tiež tvrdí, že obec žiadala na výstavbu novej školy 11,7 milióna eur, čo by bol najdrahší projekt z plánu obnovy. „Navyše plánovala obec vytvoriť 724 nových kapacít namiesto pôvodného zámeru 400 miest, pričom v dvojzmennej prevádzke bolo v tom čase podľa obce iba zhruba 100 žiakov,“ podotkol rezort. Ozrejmil, že aj napriek neschváleniu žiadosti samospráva podpísala zmluvu s dodávateľmi na ešte vyššiu sumu bez finančného krytia.
Ministerstvo reagovalo aj na kritiku nedostatočného dofinancovania školy v prenajatých priestoroch v Pradiarni v Kežmarku, ktoré podľa starostky Moniky Jurašovej stoja obec približne 160.000 eur ročne. „Pravdou je, že pridelený normatívny príspevok na osobné náklady pre základnú školu v obci Rakúsy bol podľa dát rezortu postačujúci na úhradu osobných nákladov,“ vysvetlil rezort a tvrdí, že obci poslali v decembri 2025 mimoriadnych 30.000 eur na prevádzku. Samospráva však nevyčerpala takmer 43.000 eur zo starých peňazí na prevádzku.
Ministerstvo dodáva, že v júni 2024 podpísali memorandum o vytvorení pilotnej rómskej národnostnej školy s podporou národného projektu „Príležitosť pre všetkých“, s cieľom nielen vytvoriť podmienky na implementáciu desegregačných opatrení, ale aj na prijatie konkrétnych krokov k vytvoreniu národnostných tried. Od septembra 2025 však obec podľa rezortu neurobila vôbec nič, preto začiatkom roka 2026 od zmluvy odstúpil.
„Dôrazne odmietame tvrdenia predstaviteľov Rakús, že príčinou súčasnej situácie je nezáujem štátu alebo nedostatočná komunikácia zo strany ministerstva. Zostávame pripravení byť partnerom obce pri hľadaní zákonných, finančne udržateľných a realizovateľných riešení na zabezpečenie dostatočných kapacít na vzdelávanie detí v obci,“ ubezpečuje ministerstvo a zástupcov obce pozvalo na ďalšie rokovanie. „Zároveň však platí, že zodpovednosť za zabezpečenie podmienok na plnenie povinnej školskej dochádzky je podľa platnej legislatívy v kompetencii zriaďovateľa školy a túto zodpovednosť nemožno prenášať na štát,“ uzatvára rezort.
Prednosta obecného úradu v Rakúsoch Jozef Pitoňák v utorok (16. 6.) oznámil, že na základnej škole s materskou školou, ktorú navštevuje zhruba 850 žiakov, plánujú zrušiť druhý stupeň vzdelávania. Zámer schválili aj obecní poslanci a definitívne o zrušení rozhodnú zrejme v lete. Situáciu by podľa neho vyriešila výstavba novej školy v rómskej osade, o ktorú sa usilujú už 18 rokov. Bez pomoci štátu či európskych fondov sa to však zrealizovať nedá.
