Prešov 6. januára (TASR) - Rusíni na Slovensku sú tradične spätí s kresťanstvom východného obradu, no hlásia sa k dvom rôznym cirkvám - gréckokatolíckej a pravoslávnej. Aj preto oslavujú 6. januára rozličné sviatky. V oboch prípadoch sa však tento deň spája aj so zvykmi a s tradíciami.

Ako spresnil kurátor zo Slovenského národného múzea - Múzea rusínskej kultúry v Prešove Timotej Fedor, kým v minulosti obidve cirkvi používali takmer výhradne juliánsky kalendár, v súčasnosti sa všetky slovenské gréckokatolícke farnosti riadia gregoriánskym a pravoslávne juliánskym kalendárom - s výnimkou niekoľkých obcí.

„Pravoslávni slávia 6. januára predvečer Narodenia Isusa Christa (svjatyj večur). Deň je podobne sviatočný ako u iných cirkví. Večera v minulosti pozostávala z 12 chodov, ktoré symbolizovali 12 apoštolov. Dnes ostalo približne sedem až osem chodov, no závisí od lokality a rodinnej tradície,“ spresnil.

Všetky jedlá sú podľa neho pôstne, teda bez mlieka, mäsa a vajec. Na štedrovečerný stôl sa dávajú bežné jedlá ako pirohy s rôznymi náplňami, husté polievky či jedlá zo sušených húb a z kyslej kapusty, ale taktiež jedlá pripravované špeciálne na túto príležitosť. Ide napríklad o opekance známe ako bobaľky, kysnutý koláč posypaný makom nazývaný pidpalok a niekde sa dodnes zachovalo pečenie obradového chleba, respektíve koláča, nazývaného kračun.

„Tradovalo sa, že hojnosť štedrovečerných jedál zabezpečí, že rodine bude v nasledujúcom roku dopriaty dostatok všetkého. Po večeri v neskorších hodinách sa slávi v chrámoch takzvané Veľké povečerie,“ dodal Fedor.

Pre gréckokatolíckych veriacich, ktorí 6. januára slávia Bohozjavenie, bolo v minulosti typické chodiť posväcovať vodu na potoky. „Dnes sa voda posviaca prevažne v chrámoch v nádobách, no ešte je pár obcí, kde sa voda posväcuje priamo na potoku. Tam si ju ľudia čerpajú do nádob a nosia domov ako svätenú vodu. Zvykom bolo umyť si posvätenou vodou tvár. Je to jeden z najväčších sviatkov,“ povedal s tým, že pravoslávni veriaci slávia sviatok Bohozjavenia 19. januára.

Pripomenul, že podľa posledného sčítania sú Rusíni tradične príslušníkmi gréckokatolíckej cirkvi, pravoslávni tvoria menšiu časť. „Žijú pôvodne na severovýchode Slovenska, no pomerne početné komunity sú aj vo veľkých mestách ako Bratislava alebo Košice,“ povedal.

Keďže časť Rusínov začína sláviť vianočné sviatky 6. januára, tak buď neslávia Štedrý deň 24. decembra, alebo slávia oboje. Podľa Fedora však mnohé mladšie rodiny oslavujú v decembri sviatky doma a v januári u starých rodičov.