Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Piatok 26. apríl 2024Meniny má Jaroslava
< sekcia Regióny

Ružinov bude mať Park A. Wetzlera

Ilustračná snímka. Foto: TASR - Pavol Zachar

Starosta vo štvrtok (30. 4.) informoval, že na rozvoji Wetzlerovho parku už tri roky intenzívne pracujú s primátorom, s architektom Branislavom Kaliským a jeho tímom i s hlavným mestom.

Bratislava 4. mája (TASR) – Park pred Paneurópskou vysokou školou na rohu Ružinovskej a Tomášikovej v Bratislave bude od júna pomenovaný po Alfrédovi Wetzlerovi. Ako väzňovi sa mu spolu s Rudolfom Vrbom podarilo ujsť z koncentračného tábora Auschwitz-Birkenau a podať správu, čo sa v tábore deje. Minulý týždeň pomenovanie parku po Wetzlerovi odsúhlasili bratislavskí mestskí poslanci.

Návrh na pomenovanie tohto verejného priestranstva schválili ešte v novembri 2019 ružinovskí miestni poslanci. Alfréd Wetzler je podľa starostu Ružinova Martina Chrena "veľká zabudnutá osobnosť našich dejín". "Dlhé roky pracoval po vojne v ružinovskej knižnici a preto je spojený s Ružinovom. Aj pri príležitosti 75. výročia úteku z koncentračného tábora spolu s Vrbom si myslím, že je vhodná príležitosť si ich takto pripomenúť," uviedol minulý rok v novembri pre TASR Chren s tým, že mestská časť vedie rokovania zároveň o možnom umiestnení Wetzlerovej sochy do parku.

Starosta vo štvrtok (30. 4.) informoval, že na rozvoji Wetzlerovho parku už tri roky intenzívne pracujú s primátorom, s architektom Branislavom Kaliským a jeho tímom i s hlavným mestom. "Rozpracovaný je malý externý amfiteáter, Ružinov už spustil výbeh pre psy, vysadených bolo takmer 100 nových stromov. Čaká nás ešte celkové skrášlenie, úprava chodníkov a snáď aj chystané jazierko, kde je problém s pozemkami. Korona mestu nedovolí investovať tento rok, ale celý projekt je hotový, schválený, čaká len na peniaze," uviedol na sociálnej sieti Chren.

Alfréd Wetzler sa narodil 10. mája 1918 v Trnave a zomrel 8. februára 1988 v bratislavskom Ružinove. Spolu s ďalším slovenským Židom Rudolfom Vrbom spísali po úteku z koncentračného tábora Auschwitz-Birkenau 32-stranovú správu. Tá obsahovala detailné nákresy tábora, štatistiky o väzňoch a popisovala aj spôsob, akým boli väzni mučení a splyňovaní. Dovtedy nemali spojenci k dispozícii žiadny natoľko podrobný plán fungovania tábora. Podľa mnohých práve táto ich správa pomohla zachrániť státisíce ľudských životov. Podľa Wetzlerovej knihy "Čo Dante nevidel" natočil režisér Peter Bebjak film Správa. Wetzlerovi in memoriam udelili verejné ocenenie mestskej časti.