Prešov 4. apríla (TASR) - Veľkonočné sviatky a s nimi spojené rodinné stretnutia môžu mať podľa Stanislavy Knut z Ligy za duševné zdravie významný vplyv na psychickú pohodu človeka, no len za predpokladu, že sú založené na podpore a bezpečných vzťahoch. Kvalitné rodinné väzby pomáhajú znižovať stres, regulovať emócie a posilňovať pocit istoty, najmä u detí a dospievajúcich, ktorí sa v takomto prostredí ľahšie obracajú na blízkych s problémami. Pre dospelých a seniorov predstavuje sociálne prepojenie dôležitú ochranu pred osamelosťou a zhoršením psychického stavu.

„Pri Veľkej noci, ale aj iných sviatkoch je dôležité povedať jednu vec, samotné sviatky automaticky duševné zdravie nezlepšujú. Ochranný účinok má skôr to, čo sa počas nich deje vo vzťahoch, teda pocit prijatia, blízkosť, predvídateľnosť, zmysluplné rituály a bezpečný kontakt, dobrá nálada. Naopak, ak sú stretnutia plné napätia, konfliktov, tlaku alebo chaosu, môžu psychickú záťaž zvýšiť. Výskum dlhodobo ukazuje, že sociálne spojenie a kvalita rodinných vzťahov sú významné pre psychickú pohodu naprieč životom, zatiaľ čo izolácia a osamelosť sú rizikovými faktormi pre úzkosť, depresívne prežívanie a nižšiu kvalitu života. To platí pre všetky vekové kategórie,“ uviedla pre TASR Knut.

Ako ďalej povedala, pravidelný kontakt s rodinou môže do určitej miery pôsobiť ako ochranný faktor pred stresom či úzkosťou, ale s dôležitou podmienkou.

„Ochranný faktor nemá hocijaký kontakt, len ten, ktorý je podporný a bezpečný. Dobré väzby a vzťahy v rodine znižujú dosah stresu, pomáhajú regulovať emócie a vplývajú na lepšiu psychickú pohodu. Pri deťoch aj dospievajúcich je kvalitné rodinné fungovanie a pocit podpory spájaný s lepším well-beingom, vedia sa napríklad skôr obrátiť na dospelého člena rodiny s problémom, buduje sa dôvera a stabilita. Pri dospelých a starších ľuďoch je sociálne spojenie významným ochranným faktorom proti osamelosti a zhoršeniu psychiky a kognitívnych funkcií. Zároveň však samotná frekvencia kontaktu nestačí. Ukazuje sa, že kvalita vzťahu býva dôležitejšia než to, ako často sa ľudia vidia,“ skonštatovala Knut.

Ako doplnila, citlivejšie, úzkostnejšie alebo neurodivergentné deti môžu mať problém s hlukom, novými ľuďmi, nepredvídateľnosťou a narušením režimu.

„Pre ne býva užitočné, keď rodičia vopred vysvetlia, čo sa bude diať, umožnia prestávky a nenútia dieťa do intenzívneho sociálneho kontaktu za každú cenu. Odporúčame poučiť aj druhú stranu, aby sa nesnažila za každú cenu o kontakt, nevynucovala si ho, alebo sa neurážala na dieťa, keď sa nespráva podľa ich predstáv,“ odporučila Knut.

Pre seniorov môžu mať sviatočné stretnutia podľa nej mimoriadny význam, pretože v staršom veku rastie riziko osamelosti a sociálnej izolácie, ktoré sú spojené s horším psychickým aj fyzickým zdravím.

Sviatky nie sú podľa odborníčky len súkromná rodinná tradícia, ale aj mechanizmus, ktorým sa prenášajú normy, hodnoty, príbehy a vzťahová identita medzi generáciami. Je možné ich využiť na posilnenie vzťahov a celkovej psychickej pohody.

„Najlepšie funguje, keď rodina nekladie dôraz na perfektný sviatok, ale na psychologicky bezpečný kontakt. To znamená, mať hlavne primerané očakávania a tak trochu aj rátať s nepredvídateľnými udalosťami a netrápiť sa nimi,“ dodala Knut.