MS vo futbale 2026
Všetky správy
Božik pripomenul, že samosprávy naďalej trvajú na požiadavke, aby si sami rozhodovali o 30 percentách zdrojov z celkového objemu peňazí.
Autor TASR
Partizánske 23. júna (TASR) - Samosprávy budú žiadať, aby boli v budúcom programovom období 2028 - 2034 zachované prostriedky pre transformujúce sa regióny. Okrem hornej Nitry, časti Košického a Banskobystrického kraja by sa mohli týkať i Trnavského kraja, ktorý môže byť skúšaný pre príchod čínskych automobiliek. Uviedol to v utorok predseda Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS) a primátor Partizánskeho Jozef Božik po spoločnom rokovaní samospráv hornej Nitry so splnomocnencom vlády SR pre Národný a regionálny partnerský plán Ladislavom Šimkom v Partizánskom.
„Sme pripravení rokovať, keďže stále máme relatívne dosť času, o tom, akým spôsobom by mali byť transformujúce sa regióny podporené. O to viacej, že horná Nitra, teda okresy Partizánske a Prievidza, boli najviac postihnuté už absolútne nezmyselnou ťažbou lignitu v posledných rokoch a najmä jeho spaľovaním,“ deklaroval Božik.
Pripomenul, že samosprávy naďalej trvajú na požiadavke, aby si sami rozhodovali o 30 percentách zdrojov z celkového objemu peňazí. Mestá a obce chcú podľa neho zároveň do budúcna zabezpečiť, aby boli ďaleko menšie rozdiely medzi takzvanými územiami mestského rozvoja a zvyškom Slovenska. „Chceme zvýšiť transparentnosť, mieru spravodlivosti a mieru kohézie. Chceme dosiahnuť to, aby skutočne obdobie 2028 až 2034 bolo znamením minimálne tak dobrých projektov, ako je práve toto,“ vyhlásil Božik.
Šimko priblížil, že v budúcom programovom období nepôjde o klasické eurofondy a spojí kľúčové politiky - poľnohospodársku, kohéznu politiku a politiky v oblasti migrácie. „Bude menej priorít, budeme sa sústrediť na tie najväčšie výzvy, ktoré stoja pred Slovenskom a jeho regiónmi. Pokúsiť sa ich riešiť koncentrovane v integrovaných riešeniach,“ vysvetlil s tým, že Slovensko má ambíciu pokračovať v územnej kapitole tak, ako v tomto období.
Splnomocnenec vlády zároveň deklaroval, že štát chce zjednodušiť procesy pri implementácii fondov. O vytvorení priestoru pre transformujúce sa regióny sa podľa neho uvažuje, lebo aj iné regióny môžu spadnúť do kritickej situácie, či už pre automobilový priemysel alebo migráciu. „Robíme k tomu analýzu. Transformujúce sa regióny nevytvoria ďalšie peniaze, pôjde o vyčlenenie peňazí z celkového balíka a bude sa treba na tom dohodnúť,“ dodal.
Samosprávy definovali na stretnutí i priority, na ktoré sa chcú v budúcom období zamerať. Predsedníčka regionálneho združenia miest a obcí stredného Ponitria Iveta Randziaková spresnila, že ide o rozvoj alebo budovanie kanalizácií, nedobudovaných vodovodov, modernizačný dlh, cesty, verejné priestranstvá, vodozádržné opatrenia či zvýšenie miery separácie odpadu.
Predseda Združenia miest a obcí hornej Nitry Miroslav Dzina podľa svojich slov dúfa, že nedostatky, ktoré sa objavili v tomto období, už nenastanú. „Verím, že financie využijeme lepšie a rýchlejšie, lebo obce a mestá sú pripravené, ale niekedy administratívne procesy trvajú dosť dlho. Dúfajme, že v novom programovom období toto už nebude,“ podotkol.
„Sme pripravení rokovať, keďže stále máme relatívne dosť času, o tom, akým spôsobom by mali byť transformujúce sa regióny podporené. O to viacej, že horná Nitra, teda okresy Partizánske a Prievidza, boli najviac postihnuté už absolútne nezmyselnou ťažbou lignitu v posledných rokoch a najmä jeho spaľovaním,“ deklaroval Božik.
Pripomenul, že samosprávy naďalej trvajú na požiadavke, aby si sami rozhodovali o 30 percentách zdrojov z celkového objemu peňazí. Mestá a obce chcú podľa neho zároveň do budúcna zabezpečiť, aby boli ďaleko menšie rozdiely medzi takzvanými územiami mestského rozvoja a zvyškom Slovenska. „Chceme zvýšiť transparentnosť, mieru spravodlivosti a mieru kohézie. Chceme dosiahnuť to, aby skutočne obdobie 2028 až 2034 bolo znamením minimálne tak dobrých projektov, ako je práve toto,“ vyhlásil Božik.
Šimko priblížil, že v budúcom programovom období nepôjde o klasické eurofondy a spojí kľúčové politiky - poľnohospodársku, kohéznu politiku a politiky v oblasti migrácie. „Bude menej priorít, budeme sa sústrediť na tie najväčšie výzvy, ktoré stoja pred Slovenskom a jeho regiónmi. Pokúsiť sa ich riešiť koncentrovane v integrovaných riešeniach,“ vysvetlil s tým, že Slovensko má ambíciu pokračovať v územnej kapitole tak, ako v tomto období.
Splnomocnenec vlády zároveň deklaroval, že štát chce zjednodušiť procesy pri implementácii fondov. O vytvorení priestoru pre transformujúce sa regióny sa podľa neho uvažuje, lebo aj iné regióny môžu spadnúť do kritickej situácie, či už pre automobilový priemysel alebo migráciu. „Robíme k tomu analýzu. Transformujúce sa regióny nevytvoria ďalšie peniaze, pôjde o vyčlenenie peňazí z celkového balíka a bude sa treba na tom dohodnúť,“ dodal.
Samosprávy definovali na stretnutí i priority, na ktoré sa chcú v budúcom období zamerať. Predsedníčka regionálneho združenia miest a obcí stredného Ponitria Iveta Randziaková spresnila, že ide o rozvoj alebo budovanie kanalizácií, nedobudovaných vodovodov, modernizačný dlh, cesty, verejné priestranstvá, vodozádržné opatrenia či zvýšenie miery separácie odpadu.
Predseda Združenia miest a obcí hornej Nitry Miroslav Dzina podľa svojich slov dúfa, že nedostatky, ktoré sa objavili v tomto období, už nenastanú. „Verím, že financie využijeme lepšie a rýchlejšie, lebo obce a mestá sú pripravené, ale niekedy administratívne procesy trvajú dosť dlho. Dúfajme, že v novom programovom období toto už nebude,“ podotkol.
